Storočnica archivára a historika Františka Sedláka

Posledný novembrový týždeň vo štvrtok 27. novembra 2025 sa konal ďalší ročník seminára z cyklu Osobnosti slovenského archívnictva, ktorý bol tentoraz venovaný spomienke na archivára a dlhoročného vedúceho oddelenia starších fondov Slovenského národného archívu PhDr. Františka Sedláka, CSc., (1925 – 1998) pri príležitosti stého výročia jeho narodenia. F. Sedlák patril k zakladateľskej generácii osobností slovenského archívnictva. Bol uznávaným odborníkom na problematiku archívnych fondov šľachtických rodov a ich majetkov, dejiny patrimoniálnej správy panstiev a hospodárske dejiny raného novoveku. Podujatie sa konalo na 4. poschodí budovy Univerzity Komenského na Šafárikovom námestí v Bratislave v prednáškovej sále č. 424, a tak mali účastníci možnosť pripomenúť si študentské časy, keď (sme) tu absolvovali viaceré prednášky z historického základu.
V mene organizátorov privítala hostí predsedníčka Spoločnosti slovenských archivárov Martina Orosová, ktorá poukázala na zvláštne spojenie viacerých okrúhlych jubileí. K storočnici narodenia F. Sedláka sa totiž pridáva desiaty ročník cyklu Osobnosti slovenského archívnictva, ktorý sa v priebehu tohto obdobia osvedčil ako veľmi úspešné podujatie. Vzhľadom na to, že F. Sedlák pôsobil aj ako externý učiteľ katedry archívnictva a pomocných vied historických, označila za veľmi šťastný aj výber miesta konania seminára. Napokon privítala aj prítomných príbuzných F. Sedláka, ktorí tentoraz prijali pozvanie v skutočne hojnom počte a v niekoľkých generáciách – od jeho detí až po pravnučku. V mene Slovenského národného archívu ako spoluorganizátra podujatia sa hosťom prihovorila zástupkyňa riaditeľa Erika Javošová. Pripomenula, že F. Sedlák počas niekoľkých desaťročí svojho pôsobenia v Slovenskom národnom archíve významne formoval oddelenie dejín feudalizmu (dnes oddelenie dejín spracovania archívnych fondov I) a metodiku spracovania archívnych fondov. Prínos a odkaz F. Sedláka si preto pracovníci „jeho“ oddelenia uctili prítomnosťou na seminári v kompletnom zložení. Na záver úvodného otvorenia sa slova ujal Juraj Šedivý, vedúci Katedry archívnictva a muzeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave ako zástupca ďalšieho zo spoluorganizátorov podujatia, ktorý k spomínaným jubileám pridal ďalšie dva – sto rokov od začatia výučby pomocných vied historických na Univerzite Komenského a nedožitú 95-ročnicu prof. Jozefa Nováka v novembri 2025 – a F. Sedláka označil za súčasť „archivárskej rodiny“.
V prvom odbornom príspevku Ivana Červenková (Slovenský národný archív) zhrnula základné biografické údaje a profesionálnu dráhu F. Sedláka. Priblížila začiatky jeho kariéry archivára od roku 1950 v Pôdohospodárskom archíve a odborné výzvy, ktorým čelil pri záchrane archívnych fondov šľachtických rodov. Ďalej zmapovala pozície, ktoré zastával po prechode do vtedajšieho Štátneho slovenského ústredného archívu od roku 1954 do odchodu do dôchodku v roku 1990, jeho činnosť v oblasti spracovania a sprístupnenia rozsiahlych a paleograficky náročných archívnych fondov šľachtických panstiev, edičnú, publikačnú, pedagogickú a prednáškovú činnosť.
Michala Máriássyová (Slovenský národný archív) predstavila štruktúru a obsah osobného fondu F. Sedláka, ktorý Slovenský národný archív prevzal v rokoch 2001 a 2004 a na ktorého sprístupnení momentálne pracuje. Okrem iných zaujímavostí vyzdvihla veľké množstvo zachovanej korešpondencie F. Sedláka so svojou svokrou. V následnej diskusii dcéra F. Sedláka pani Magdaléna Fridrichová ozrejmila poslucháčom dôvod tohto nezvyčajného javu: listy pochádzajú z obdobia po roku 1953, keď sa narodili ona a jej sestra ako dvojčatá. Kým rodičia mali zamestnanie v Bratislave, deti ostali v starostlivosti starých rodičov v Bobrovci na Liptove. Listy sú teda správou pre rodičov – F. Sedláka a jeho manželku o prospievaní ich dcér.
Štefan Hrivňák (Múzeum mesta Bratislavy) v mene sekcie archívnictva a pomocných vied historických Slovenskej historickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied ako ďalšieho spoluorganizátora podujatia vyjadril potešenie nad úspechom cyklu seminárov o osobnostiach slovenského archívnictva, o ktorom sa pred desiatimi rokmi organizátorom ani nesnívalo. Zároveň privítal na podujatí synov Jozefa Watzku a Michala Kušíka, ktorí boli blízkymi kolegami a priateľmi F. Sedláka. Vo svojom príspevku označil F. Sedláka za jedného z najaktívnejších archivárov svojej doby aj v oblasti publikačnej činnosti a vydávania edícií historických prameňov. Priblížil edičné projekty, na ktorých F. Sedlák spolupracoval, a to nielen dva publikované diely edície urbárov feudálnych panstiev na Slovensku, ale najmä rozsiahly plán a osudy edície hospodárskych inštrukcií feudálnych panstiev, na ktorej pracoval niekoľko desaťročí, no jej vydanie sa nepodarilo realizovať.
Miriam Kuzmíková (Slovenský národný archív) venovala svoj príspevok priblíženiu metodiky spracovania rozsiahlych archívnych fondov šľachtických rodov a panstiev v podobe, v akej ju zaviedol a opísal F. Sedlák v metodologických štúdiách v roku 1966. Priblížila však aj vývoj a zmeny, ktorými metodika v priebehu desaťročí prešla. Vyzdvihla podiel ďalších pracovníkov vtedajšieho oddelenia starších fondov Juraja Žudela a Zory Bakošovej na dopĺňaní metodológie zavedenej F. Sedlákom.
Ondrej Šály (Historický ústav Slovenskej akadémie vied) sa zameral na tvorbu F. Sedláka ako historika ranonovovekých hospodárskych dejín. Predstavil jeho tri štúdie na tému zemepansko-poddanských vzťahov (Z minulosti Oravy, Spor o využívaní konceptu druhého nevoľníctva a Zmeny vo feudálnej držbe pôdy na Slovensku v 17. a začiatkom 18. storočia) a zhodnotil neodškriepiteľné miesto F. Sedláka v slovenskej hospodárskej historiografii.
V poslednom príspevku Veronika Nováková priblížila F. Sedláka ako regionálneho historika. Chronologicky zmapovala jeho bohatú publikačnú tvorbu v tejto oblasti a podelila sa s niekoľkými osobnými spomienkami na spoločnú spoluprácu pri príprave monografií miest Šaľa a Galanta. Vyzdvihla jedinečnú schopnosť F. Sedláka využívať alebo – ako by sme dnes povedali – „vyťažovať“ informácie z urbárov a iných prameňov hospodárskeho charakteru pre dejiny miest a obcí a jeho prvenstvo v tejto oblasti.
V diskusii, ktorá sa rozprúdila po odznení všetkých príspevkov, vznikol priestor pre viaceré osobné či sprostredkované spomienky. Dcéry F. Sedláka pripomenuli, že ich otec bol zarytý antikomunista, ktorý viackrát odmietol vstup do Komunistickej strany Slovenska. Zároveň bol človekom so silným náboženským cítením s kontaktmi na mnohých kňazov v disente, čo nezostalo v období komunizmu bez povšimnutia bezpečnostných zložiek. V rámci svojich možností pomáhal kolegom postihnutým perzekúciami zo strany štátu v období normalizácie. V posledných rokoch života sa jeho srdcovou témou stal život Mórica Beňovského, ktorého listy z Madagaskars objavil počas študijnej cesty vo Francúzskom národnom archíve. Pripravoval jeho biografiu, ktorá sa však nakoniec nezachovala. Štefan Hrivňák publiku sprostredkoval výrok Richarda Marsinu, ktorý možno najlepšie vystihol hĺbku a vysokú úroveň odbornej erudície F. Sedláka, totiž, že pri rušení Pôdohospodárskeho archívu a jeho inkorporovaní do Štátneho slovenského ústredného archívu „prešli sme doň traja rovnako múdri“, čím myslel Františka Sedláka, Juraja Žudela a seba. Priestor dostali tiež spomienky na stanovisko F. Sedláka k transkripcii dobových uhorských priezvisk do slovenčiny, spomienka Juraja Roháča o výlete na Katarínku a krájaní a pojedaní slaniny F. Sedlákom, odetým v elegantnom „outfite“, na jeho veselú povahu a prezývku „ujenko“ a naopak, spomienky dcér na svojho otca ako tichého a zádumčivého človeka. Možno objektívne konštatovať, že aj tento ročník seminára z cyklu Osobnosti slovenského archívnictva splnil ambíciu predstaviť vybranú osobnosť – tentoraz F. Sedláka – čo najkomplexnejšie po odbornej a podľa možnosti i osobnostnej stránke. Publikum, ktoré naplnilo prednáškovú sálu „do prasknutia“, odchádzalo zaiste spokojné.

Kristína Majerová