V dňoch 13. a 14. novembra 2025 sa v priestoroch Západoslovenského múzea v Trnave konala vedecká konferencia s názvom Korene poznania – vzdelávanie v historických súvislostiach. Téma konferencie korešpondovala s 390. výročím založenia Trnavskej univerzity (1635 – 1777). Podujatie pripravilo múzeum v spolupráci s Ústavom dejín Trnavskej univerzity v Trnave. K spoluorganizátorom konferencie patrilo Múzeum školstva a pedagogiky, Katedra histórie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a Spolok trnavských historikov SHS pri SAV – Tyrnavia.
Na výzvu organizátorov reagovalo okolo štyridsať uchádzačov o aktívnu účasť. Do programu konferencie bolo zaradených 31 prispievateľov, ktorí boli rozdelení do piatich blokov v priebehu dvoch dní. Počas prvého dňa konferencie boli tri bloky, druhé dva boli v nasledujúci deň. Celkovo odznelo 30 príspevkov.
Po slávnostnom otvorení konferencie vo štvrtok 13. novembra 2025 odznel v prvom bloku venovanom starším dejinám vzdelávania príspevok Gabriela Petra Hunčagu z Teologickej fakulty Trnavskej univerzity, ktorý predstavil edukačné normy a systém vzdelávania rehole dominikánov v 13. storočí. Nasledoval príspevok Taťány Součkovej z Katedry historických vied a stredoeurópskych štúdií Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, ktorá sa venovala vzdelávaniu v Rusku v 16. storočí. Jezuitskému gymnaziálnemu školstvu v Uhorsku sa venoval Miroslav Kotrha z Katedry histórie Trnavskej univerzity. Na jeho prednášku nadviazala Veronika Keresztes z Magyar Nemzeti Levéltár, ktorá priblížila trnavské gymnázium a jeho študentov aj v komparácii s ďalšími jezuitskými gymnáziami Uhorska. Henrieta Žažová z Ústavu dejín Trnavskej univerzity sa venovala osobnosti Juraja Dobronockého, prvého rektora Trnavskej univerzity. Prepojenie umenia a kontemplácie priblížil Adrián Kobetič z Katedry pedagogiky výtvarného umenia Trnavskej univerzity na príklade diela Krista na hore Olivetskej, ktorá bola v Trnave vybudovaná okolo roku 1640.
Začiatok druhého bloku sa venoval literatúre a starým tlačiam. Erika Juríková z Ústavu cudzích jazykov z Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine priblížila príležitostné tlače z produkcie akademickej tlačiarni Trnavskej univerzity. Zároveň predstavila aj dielo Mateja Bela, v ktorom bolo popisované prijímanie (imatrikulácia) mládencov medzi študentov Trnavskej univerzity. Obrat prijatia bol na konferencii aj demonštrovaný. Nasledovala prednáška Jozefa Kordoša z Katedry klasických jazykov Trnavskej univerzity o príležitostnej literárnej tvorbe. Predstavil básnické a rečnícke diela v rôznych úrovniach kvality ich vytvorenia. Katarína Karabová z rovnakej katedry sa venovala paratextom a ich využitiu v knihách z novovekej trnavskej knižnej produkcie. Nasledovali príspevky zamerané na prípravu a oslavy 300. výročia Trnavskej univerzity od Júlie Ragačovej zo Štátneho archívu v Trnave, ktorá sa zamerala na činnosť trnavského miestneho prípravného výboru a od Márie Zacharovej zo Spolku svätého Vojtecha, ktorá priblížila úlohu a význam Spolku svätého Vojtecha pri týchto oslavách. Blok uzavrel príspevok Frederika Federmayera z Katedry archívnictva a muzeológie Univerzity Komenského, ktorý predstavil renesančné a barokové pečate uhorských učiteľov.
Tretí blok bol z veľkej časti zameraný na územie východného Slovenska. Otvorila ho svojím príspevkom Mária Fedorčáková z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ktorá predstavila osobu mestského notára na príklade Leonarda z Uničova pôsobiaceho v Bardejove v polovici 15. storočia. Marcela Domenová z Katedry archívnictva a pomocných vied historických Prešovskej univerzity v Prešove sa venovala mestskej škole v Prešove v 16. storočí a jej pedagógom. Peter Kónya z rovnakej univerzity prednášal o dejinách prešovského evanjelického kolégia od jeho vzniku v roku 1665 prakticky až do jeho presťahovania do Miškovca v roku 1918. Následne odznel príspevok Anny Márie Kónyovej z Prešovskej univerzity v Prešove o vzdelávaní šľachtických chlapcov a ich učiteľov v 17. storočí na základe príkladu vzťahu Mikuláša Tököliho a jeho učiteľa. Gymnaziálne štúdiá v Trnave v živote bratov Františka a Mikuláša Vešeléniho priblížila Mária Letzová z Katedry histórie Trnavskej univerzity. Činnosť jezuitov v oblasti školstva v Košiciach a vzájomné prepojenia medzi trnavskými a košickými jezuitmi predstavil Peter Fedorčák z Katedry histórie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Na záver odznel príspevok Moniky Bizoňovej z Diecézneho archívu v Spišskom Podhradí, ktorá priblížila pôsobenie jezuitov na Spiši v 17. a 18. storočí a predstavila nález tieňového divadla, ktoré jezuiti pri svojom vzdelávaní využívali.
Pre účastníkov konferencie zahralo na záver prvého dňa konferencie Divadlo z malého Ríma dramatizované dejiny mesta s názvom Za dejinami Trnavy. Nasledoval spoločenský večer, kde sa účastníci konferencie stretli už neformálne v centre mesta.
V piatok 14. novembra 2025 otvoril štvrtý blok konferencie Milan Ševčík zo Západoslovenského múzea v Trnave, ktorý priblížil zachované Cicerove diela uložené v historickej knižnici Západoslovenského múzea. Marek Žemla z Múzea školstva a pedagogiky prezentoval fungovanie piaristického gymnázia vo Svätom Jure prostredníctvom analýzy kroniky tejto školy. Organizáciu novovekého evanjelického školstva na Slovensku priblížila Lucia Šteflová z Prešovskej univerzity v Prešove. Téme ústavnej starostlivosti a prípravy chovancov – sirôt na pozície učiteľov v ľudových školách sa vo svojom príspevku venovala Ingrid Kušniráková z Historického ústavu SAV. Študentské spolky v Banskej Štiavnici v 19. a 20. storočí predstavila Adriana Matejková zo Slovenského banského múzea. Pramene k dejinám školstva uložené v Múzeu školstva a pedagogiky ako aj možnosť ich štúdia predstavila Martina Koči, riaditeľka tejto inštitúcie.
Posledný piaty blok začal prezentáciou Martiny Orosovej z Katedry archívnictva a muzeológie Univerzity Komenského, ktorá priblížila úlohu učiteľov pri oslavách štátnych sviatkov počas trvania prvej Československej republiky. Katarína Mešková Hradská z Historického ústavu SAV sa venovala židovskému školstvu na Slovensku v medzivojnovom období, pričom nabádala aj k výskumu a spracovaniu dejín Židov v Trnave. Nasledovala prednáška Mariána Babiráta zo Štátneho archívu v Bratislave, ktorý sa zameral na Cvičné gymnázium v Bratislave v dekáde rokov 1940 – 1950. Predstavil pedagógov a študentov tejto školy. Príspevok Viery Jurkovej z Vojenského historického múzea v Piešťanoch mapoval organizáciu a dejiny vojenského školstva. Konferenciu uzavrel Pavol Jakubčin z Katedry histórie Trnavskej univerzity, ktorý sa venoval vyučovaniu náboženstva na slovenských školách po roku 1948.
Účastníci konferencie si mohli počas celého jej trvania pozrieť výstavné priestory múzea. Príjemná atmosféra, výborná organizácia, mnoho zaujímavých príspevkov a stretnutí boli prirodzenou súčasťou konferencie. Príspevky z nej budú publikované v Zborníku Západoslovenského múzea v Trnave 2025.
Mária Zacharová
Správa z konferencie Korene poznania – vzdelávanie v historických súvislostiach
Citácia:
ZACHAROVÁ, Mária. Správa z konferencie Korene poznania - vzdelávanie v historických súvislostiach. In Archívny almanach, Vol. VIII, 2026, No. 1, p. 123-126.