← Späť na zoznam ročníkov

Slavko Churý a jeho cesta do Štátneho archívu v Bytči v rokoch 1958 – 1963

MARTINICKÝ, Miroslav

Rozsah: 8-20

MARTINICKÝ, Miroslav. Slavko Churý a jeho cesta do Štátneho archívu v Bytči v rokoch 1958 – 1963. In Archívny almanach, Vol. VIII, 2026, No. 1, p. 8-20.


The article examines the formative years of the Slovak archivist and historian Slavko Churý (1935 – 1999), focusing on the period between 1958 and 1963, during which he passed through several important personal and professional stages. Drawing on archival records, personnel files, contemporary publications and biographical references, the text reconstructs Churls early career within the archival administration of socialist Czechoslovakia. Particular atten­tion is devoted to his work at the Archival Department of the Regional Administration of the Ministry of the Interior in Bytča, his subsequent employment in the State Archive in Bytča and his brief tenure as director of the Literary-Historical Museum of Janko Kráľ in Liptovský Mikuláš. The article highlights his activities in archival supervision, registry records, archi­val education and editorial work, while also addressing the broader institutional transforma­tions of Slovak archival administration after the territorial reorganisation of 1960. Churls professional trajectory demonstrates the close interconnection between archival practice, historical scholarship and personal circumstances in post-war Czechoslovakia.

Keywords: Slavko Churý, archival administration in socialist Czechoslovakia, history of archives (20th century), professional career of archivists, archival practice and registry re­cords

PhDr. Miroslav Martinický, PhD., Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči, Sidónie Sakalovej 106/3, 014 01 Bytča. E-mail: miroslav.martinicky@minv.sk

Príležitostná štúdia nemôže nahradiť systematický výskum a zároveň treba pripomenúť, že naši kolegovia, ani tí bývalí, sa nestávajú prirodzeným predmetom nášho vedeckého výskumu. Ani prebiehajúce zmeny v pracovnej oblasti spravidla nie sú vnímané ako budúca história, ale ako každodenný, azda až všedný pracovný život. S odstupom času sa však ukáže, ak sa nájde na to vôbec čas, že sa vlastne stále niečo dôležité deje, no mnohé zostane len na úrovni subjektívnych spomienok, kontaminovaných zosúvajúcimi sa vrstvami pamäti.
Ako opísať človeka, ktorý sa nám zdal priateľský, so zmyslom pre humor, ale aj pre povinnosť? Odvolávať sa na nezapísané rozhovory či recyklovať vytvorené obrazy sa nezdalo archivársky správne, no samotné pramene ešte nie sú natoľko staré, aby sa dali bezo zbytku využiť.1
Východiskom nasledujúceho rozprávania sa stali krátke medailóny publikované v Jubilejnom zborníku Literárnohistorického múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši v roku 1986,2 ďalej na stránkach Slovenskej archivistiky v rokoch 19963 a 2007,4 Bibliografia prác Slavka Churého5 a stručné heslo v Biografickom slovníku slovenských archivárov.6

Pri podrobnejšej analýze množstva údajov sa ukázali faktografické rozpory, ktoré sa nám snáď podarilo upresniť, či objasniť. Tým sa vlastne z „laudácie“ postupne stala štúdia a začala nadobúdať taký rozsah, že sme napokon vybrali len jedno pozoruhodné obdobie zo života Slavka Churého, ktoré prežíval v rokoch 1958 – 1963 a absolvoval šesť krátkych, no dôležitých životných etáp. Napriek tomu všetkému, s čím sa ako mladý človek musel potýkať, stále do archívu smeroval a dobrovoľne v ňom potom aj zostal.

Detstvo a štúdium
Slavko Churý sa narodil 30. mája 1935 v Rači, dnes súčasť Bratislavy.7 Jeho otec, Bohuslav Churý (*4. 9. 1904), tam slúžil ako vojak z povolania v československej armáde. Mal poddôstojnícku hodnosť rotmajster. Matka Angela, rodená Henčlová (*10. 8. 1910) pracovala taktiež v armáde ako civilná zamestnankyňa vojenskej správy.8 Rodina vojaka z povolania sa niekoľkokrát zo služobných dôvodov sťahovala, no prvé sťahovanie súviselo s rozbitím Československej republiky a odchodom Čechov zo Slovenska. Na základe otcovho pôvodu celú rodinu v roku 1939 odsunuli ako ríšskych príslušníkov do Protektorátu Čechy a Morava. Nový domov našli v juhomoravskom meste Kyjov (Jiráskova 330). Tu S. Churý v rokoch 1941 – 1946 navštevoval štátnu ľudovú školu. V roku 1946 otca preložili do Šternberka,9 kam sa presťahovala celá rodina a S. Churý začal navštevovať miestne gymnázium s českým vyučovacím jazykom. V roku 1951 otca, ako vojaka, opäť preložili, tentokrát k vojenskému útvaru v Liptovskom Petre, kam sa opäť presťahovala celá rodina. Slavko Churý pokračoval v štúdiu na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši, ktoré v roku 1953 ukončil maturitou. Na mikulášskom gymnáziu zastával aj funkciu kultúrneho referenta Československého zväzu mládeže a nevyhol sa vtedajšiemu budovateľskému úsiliu ako brigádnik.10
Od októbra 1953 začal študovať históriu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave.11 Na začiatku druhého ročníka, v októbri 1954, získal štátne štipendium na pokračovanie štúdia na bulharskej Univerzite Klimenta Ochridského v Sofii,12 ktoré úspešne zavŕšil promóciou v júni 1958.13
Štúdium v Bulharsku a presťahovanie sa rodiny na Liptov výrazne ovplyvnilo budúce aktivity a vedecký záujem S. Churého.

Referent Archívneho oddelenia Krajskej správy ministerstva vnútra v Bytči (1958 – 1960)
Po úspešne ukončenom štúdiu v zahraničí sa S. Churý vrátil domov do Liptovského Petra (Štátne domy č. 3). Na prelome októbra a novembra 1958 už musel byť v kontakte s Archívnym oddelením Krajskej správy ministerstva vnútra v Bytči, ktoré vtedy sídlilo spolu so štátnym archívom v priestoroch bytčianskeho renesančného zámku. V utorok 4. novembra 1958 sa S. Churý osobne dostavil na pracovný pohovor s náčelníkom archívneho oddelenia poručíkom Pavlom Gregorovičom, ktorý ešte v ten deň poslal kádrovému odboru pozitívnu správu o pohovore s uchádzačom o zamestnanie.14 Hoci sa v neskorších dokumentoch uvádza nástup S. Churého do zamestnania od 1. novembra 1958, v správe o činnosti archívneho oddelenia za rok 1958, zaznamenal náčelník skutočný začiatok až od 24. novembra 1958.15 Jeho reálne pôsobenie bolo v skutočnosti veľmi krátke, pretože už 1. októbra 1959 nastúpil na vojenskú službu.16 Ako referent archívneho oddelenia pracoval len 10 mesiacov.
Archívne oddelenia Krajských správ ministerstva vnútra boli vytvorené v zmysle vládneho nariadenia č. 29/1954 Zb. o archívnictve a pôsobili až do roku 1966,1717 avšak s významnou zmenou v rámci územnej reorganizácie v roku 1960,18 keď zanikol Žilinský kraj a v činnosti pokračovalo Archívne oddelenie Krajskej správy ministerstva vnútra v Banskej Bystrici (často označované podľa sídla v Radvani nad Hronom). Archívne oddelenia riadili nielen okresné, mestské a podnikové archívy, ale významne vplývali aj na činnosť štátnych archívov a ich jestvujúcich pobočiek.19 Archívne oddelenie Krajskej správy ministerstva vnútra v Žiline sa v priebehu roka 1955 (tak ako aj štátny archív)20 presunulo do improvizovane adaptovaných priestorov Bytčianskeho zámku. Počas celého obdobia pôsobenia, bol náčelníkom archívneho oddelenia v Bytči poručík Pavol Gregorovič.21 Agendu na pracovisku v Bytči zabezpečovali štyria referenti (podľa personálneho stavu dochádzalo vzhľadom k veľkej fluktuácii k častému kumulovaniu vecnej agendy):22
referent pre Jednotný štátny archívny fond JSAF),23
referent pre skartáciu,24
referent pre podnikové archívy (PA)25 a napokon
referent pre štátny archív a archívy národných výborov (Sar a NV),26 ktorým sa práve v novembri 1958 stal promovaný historik Slavko Churý.

Zatiaľ objavené výkazy práce a zachovaný spisový materiál ukazujú, že aj S. Churý preberal rôzne povinnosti iných referentov, najmä referenta pre skartáciu, ktorého miesto v rokoch 1958 – 1960 archívne oddelenie v Bytči nedokázalo znova obsadiť. Najviac pracovného času venoval S. Churý kontrolám práce vedúcich archívov národných výborov, najmä okresných národných výborov a Mestského archívu v Žiline. Za mesiac uskutočnil aj 10 kontrol v územnej pôsobnosti kraja (desať kontrol uskutočnil napr. v auguste 1959). V tomto období jestvovalo na území Žilinského kraja 16 tzv. „malých okresov“, v ktorých S. Churý vykonával archívny dozor. Boli to archívy Okresných národných výborov v Bytči, Čadci, Dolnom Kubíne, Ilave, Kysuckom Novom Meste, Liptovskom Hrádku, Liptovskom Mikuláši, Martine, Námestove, Považskej Bystrici, Púchove, Rajci, Ružomberku, Trstenej, Turčianskych Tepliciach a Žiline (tam spočiatku vrátane MNV, MsNV alebo Mestského archívu v Žiline). Väčšinu návštev uskutočňoval sám, sporadicky však aj spolu s vedúcim štátneho archívu J. Kočišom (napr. Okresné meračské stredisko v Žiline, 24. 8. 1959) alebo s náčelníkom archívneho oddelenia v Bytči P Gregorovičom (napr. ONV v Čadci 16. 9. 1959). Najmä na Liptove vykonával kontroly spolu s vedúcim pobočky štátneho archívu v Liptovskom Mikuláši Emilom Kufčákom, pričom si vždy kontroly na Liptove naplánoval na niekoľko dní za sebou. Azda vzhľadom k nedostatku modrého atramentu sú mnohé záznamy z kontrol a vôbec dokumenty vyhotovené S. Churým v tomto období napísané alebo podpísané červenou „razítkovou farbou“.
Okrem kontrolnej činnosti pravidelne školil jestvujúcich aj novonastúpených správcov príslušných archívov okresných národných výborov – „okresných archivárov“.27 Školenia vykonával na mieste alebo v priestoroch archívneho oddelenia v Bytči.28 Okrem individuálnych zaškoľovaní zorganizoval a viedol školenia a štvrťročné porady archivárov celého Žilinského kraja v dňoch 16. – 17. apríla a 23. – 24. júna 1959. Jeden z cieľov školení sa zameriaval na to, aby aspoň 60% správcov archívov vedelo vypracovať inventár.29
S. Churý sa ako zástupca archívneho oddelenia v Bytči zúčastňoval aj na pravidelných mesačných poradách Štátneho archívu v Bytči.
Zvláštnosťou tohto obdobia boli mesačné kontroly v Zberných surovinách Žilina, ktoré v rámci archívneho oddelenia v Bytči mal zabezpečovať referent pre skartáciu, no túto činnosť v rokoch 1959 – 1960, pre neobsadenie referentského miesta, vykonával S. Churý. Zistené nedostatky svedomito (až „bdelo“) riešil a na niekoľko podnikov inicioval podanie trestných oznámení, o ktorých následne rozhodla Krajská prokuratúra v Žiline.30 V rámci agendy skartačného referenta evidoval a vyplácal peniaze za skartovaný materiál, resp. peniaze za papier odovzdaný do zberu odovzdával vedúcemu štátneho archívu J. Kočišovi. Samotná hotovosť tvorila vždy prílohu spisu, ktorá sa, samozrejme, nestala súčasťou registratúry, ale archív ju využíval v rámci svojho rozpočtu.
S. Churý, ako referent archívneho oddelenia v Bytči, dohliadal na celkové čerpanie rozpočtu pre archívy okresných národných výborov a tiež zabezpečoval aj zapožičiavanie archívnych regálov.
Medzi jeho odborné povinnosti patrilo revidovanie zoznamov prameňov k dejinám robotníckeho hnutia a Komunistickej strany Československa, ktoré jednotlivé archívy v územnej pôsobnosti archívneho oddelenia v Bytči vypracovávali. V roku 1959 mal kontrolovať vedúcich archívov okresných národných výborov, či uskutočnili plánovaný prieskum archívneho materiálu na školách v Žilinskom kraji. Podieľal sa aj na výjazdoch prieskumu výskytu archívnych dokumentov v súkromných rukách (zo záznamov zatiaľ vieme, že v roku 1959 takto zisťoval stav písomností rodov Okoličáni, Konček, Medzihradský, Jesenský, Záturecký, Just a Lehotský).
V rámci svojej pracovnej náplne sa ujal redakčných prác časopisu Archivár Žilinského kraja, ktorý vydávalo Archívne oddelenie Krajskej správy ministerstva vnútra v Žiline (Bytči). Na základe doterajších zistení sa zdá, že napokon v roku 1959 vyšlo len jedno trojčíslo (č. 1 – 3/1959) a v súčasnosti poznáme len jeho jediný zachovaný exemplár. Najstaršia zmienka o časopise pochádza z 9. júna 1959, keď sa archívne oddelenie v Bytči obrátilo na archivárov vo svojej územnej pôsobnosti s výzvou na zasielanie príspevkov.31 Aj v tomto prípade odozva zrejme nesplnila očakávania redakcie,32 a tak S. Churý začal oslovovať archivárov jednotlivo. Zatiaľ sa podarilo nájsť strojopisnú kópiu osobitnej výzvy, ktorú 29. júla 1959 poslal Martinovi Oríšekovi, archivárovi Okresného národného výboru v Martine: „Vážený súdruh Oríšek, pozdravujem Vás a dovoľujem si požiadať o malú službu. Ako viete, vydávame časopis „Archivár Žilinského kraja“, ktorý má slúžiť k zvyšovaniu úrovne archívnictva v našom kraji. Keďže ste jeden z najskúsenejších našich archivárov, potreboval by som, aby ste sa zapojili aktívne do vydávania nášho časopisu článkom z Vášho pracovného prostredia. Dostal som už podobné články od s. Ottingera,33 ktorý spracoval materiál o spisovej manipulácii u okresných úradov a od s. Virága. V časopise majú byť uverejňované hlavne články, ktorých autormi sú vedúci okresných archívov. Vyberte si nejaký problém z Vášho pracoviska, napr. problém usporiadania kníh, manipulovanie spisov u OÚ za Slov. štátu a pod. a tému spracujte na 2 – 3 strojom písané strany. V prípade, že by ste potrebovali pomoc, obráťte sa na mňa a pokiaľ budem vedieť, pomôžem Vám. Teším sa na článok a prajem Vám veľa úspechov v práci. Zdraví Vás Váš kolega, promovaný historik Churý.“ Ani tieto snahy sa nestretli s úspechom a vo vydanom časopise nachádzame len príspevky od zamestnancov Štátneho archívu v Bytči – Jozefa Kočiša, Stanislava Palkoviča a Alojzie Kočišovej. Okrem S. Churého sa z archívneho oddelenia v Bytči zapojil už len Štefan Rybár, referent pre podnikové archívy.34
Rok 1959 bol v živote S. Churého prelomový v dvoch oblastiach, ktoré potom viedli k zmene zamestnania. V nedeľu 21. marca 1959 vstúpil do manželského zväzku35 a od 1. októbra 1960 narukoval na šesť mesiacov trvajúcu vojenskú službu, počas ktorej sa uskutočnila reorganizácia územnej správy Československa. V rámci nej zanikol, okrem mnohých iných zmien, aj jeho zamestnávateľ – Archívne oddelenie Krajskej správy ministerstva vnútra v Bytči.
Ešte v súvislosti s jeho odchodom na vojenčinu konštatoval náčelník archívneho oddelenia, že povolanie tohto zamestnanca k vojsku spôsobilo problémy pri v práci archívov okresných národných výborov. Neodpustil si však dodať, že „Inak sám referent postrádal potrebnú prax pre riadenie archívnictva.“36

Archivár Štátneho archívu v Radvani nad Hronom, pobočka v Bytči
(1960 – 1961)
Zmeny v archívoch Žilinského kraja sa začali uskutočňovať už pred prijatím zákona č. 36/1960 o územnom členení štátu, ktorý vstúpil do platnosti 11. apríla 1960. Už vo februári 1960 štátny archív previezol archívne fondy zo svojej pobočky v Liptovskom Mikuláši do Bytče37 a samotný Štátny archív v Bytči sa stal pobočkou „krajského“ Štátneho archívu v Radvani nad Hronom.38 Významné zmeny nastali aj v personálnej oblasti, keď na jar roku 1960 ukončilo pracovný pomer v štátnom archíve a jeho pobočke päť zamestnancov39 a „Z bývalého AO v Bytči do SA boli prevelení dňom 1. 4. 1960 Slavko Churý vo funkcii archívneho pracovníka a Kamila Mandová vo funkcii dokumentačného pracovníka“.40
Slavko Churý na tejto novej pozícii pracoval opäť veľmi krátko, len 15 mesiacov. Z riadiaceho referenta na krajskej úrovni sa stal radovým zamestnancom v jednej z pobočiek „krajského“ archívu. Rozhodujúcimi sa však stali existenčné otázky – bývanie mladej rodiny a samozrejme jej finančné zabezpečenie.
Zdá sa, že sa rýchlo zapracoval a nadviazal na svoje skúsenosti z archívneho oddelenia v Bytči. Už 27. a 28. apríla 1960 uskutočnil vyraďovanie v podnikových archívoch.41 Aktívne absolvoval týždenné školenia z maďarského jazyka, ktoré na pracovisku v Bytči viedol jeho vedúci J. Kočiš42 a venoval sa aj odborným činnostiam usporadúvania archívnych fondov (najmä liptovskej proveniencie). Na konci kalendárneho roka požiadal o zvýšenie platu, avšak bez želaného výsledku.43
V piatok 7. apríla 1961 prevzal zamietnutie svojej žiadosti o pridelenie bytu v Bytči,44 čo bola akási posledná kvapka sklamaní, ktoré zjavne pociťoval. V tomto rozpoložení 14. apríla 1961 požiadal Archívne oddelenie Krajskej správy ministerstva vnútra v Radvani o predčasné45 uvoľnenie zo služieb. Hlavnou príčinou, ktorú v žiadosti zdôraznil, boli bytové podmienky mladej rodiny: „… nemám kde umiestniť dokonca stôl, aby som ako aktívny historik mohol po večeroch pracovať a publikovať… V budúcich 10. rokoch nádej na pridelenie bytu nemám.“ Už v tejto žiadosti uviedol: „Preto som sa prihlásil na konkurz, vypísaný odborom školstva a kultúry rady ONV v Lipt. Mikuláši na miesto vedúceho Literárneho múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši. S týmto miestom je spojené užívanie bytu. Z tohto dôvodu žiadam a prosím, aby ma KS MV v Banskej Bystrici uvoľnila čo najskôr /: do 15. mája 1961:/ zo svojich služieb, pretože takáto príležitosť dostať byt sa naskytne iba raz v živote. … Zamestnanie hodlám zmeniť po prvý raz v živote. … Nakoniec podotýkam, že s prácou v tunajšom ústave46 som bol spokojný a všetci sme si veľmi dobre rozumeli.“47
Dňa 11. apríla 1961 sa na podnet Štátneho archívu v Radvani k žiadosti S. Churého vyjadril J. Kočiš, ktorý síce z hľadiska bytových pomerov uznal žiadosť za dostatočne odôvodnenú, upozornil však na nedostatok pracovných síl na pracovisku v Bytči a v prípade uvoľnenia S. Churého požiadal Archívne oddelenie Krajskej správy ministerstva vnútra v Banskej Bystrici o rýchle obsadenie jeho miesta.48 Náčelník archívneho oddelenia v B. Bystrici, kapitán Davidík v tejto veci 28. apríla 1961 v tajnom prípise odporučil, aby sa za týchto okolností dodržala zákonom určená výpovedná lehota.49 K určeniu presného dátumu ukončenia pracovného pomeru na pracovisku v Bytči sme nenašli žiadne priame údaje, zdá sa, že sa tak mohlo reálne stať až v júli 1961.50

Riaditeľ Literárnohistorického múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši (1961 – 1963)51
Prvé dni až mesiace v novom bydlisku a na novom pracovisku S. Churého úplne pohltili a asi až v jeseni sa opäť vrátil k odborným činnostiam a výskumu. Dňa 7. septembra 1961 poslalo múzeum žiadosť štátnemu archívu na fotografovanie archívnych dokumentov52 a 11. novembra S. Churý navštívil bytčiansky archív ako bádateľ aj osobne.53 V roku 1962 uskutočnil ďalších 11 bádateľských návštev.54
On sám neskôr situáciu opísal slovami: „Práca v múzeu bola hlavne organizátorská, spočiatku dosť ťažká, no snažil som sa svedomité plniť svoje úlohy, za čo som aj dostal uznanie. Zil som však v cudzom prostredí, bez rodiny …“.55 A tak ani nie po roku od nástupu v L. Mikuláši, 13. marca 1962, adresoval bytčianskemu archívu žiadosť o informáciu vo veci prijatia do pracovného pomeru.56 Jeho návšteva archívu v Bytči, 15. septembra 1962, nebola azda už len bádateľská.57 Príčiny tohto náhleho obratu zhrnul S. Churý vo svojej žiadosti o uvoľnenie z funkcie riaditeľa múzea adresovanej Mestskému národnému výboru v L. Mikuláši zo dňa 29. januára 1963 do piatich, veľmi stručných bodov: „1. Na miesto som nastúpil v júni 1961 na základe konkurzu. Podmienkou konkurzu bol aj rodinný byt, ktorý mi nebol pridelený. 2. Podľa plánu mal som mať pridelené 3 pracovné sily. Nedostal som ani jednu. 3. Nejasnosti ohľadne môjho platu. 4. Nemožnosť, aby manželka, ktorá je učiteľka v Bytči sa starala sama o celú moju rodinu. 5. V Bytči, v štátnom archíve, sa môžem plne uplatniť ako historik.“58
Žiadosti o uvoľnenie predchádzalo vytúžené pridelenie bytu v Bytči, ktorý získala od úradov manželka S. Churého pravdepodobne ešte pred 26. januárom 1963.59 Mestský národný výbor v L. Mikuláši 27. marca 1963 krajskej správe potvrdil, že nemá námietky proti uvoľneniu60 a Slavko Churý v pondelok 1. apríla 1963 opäť, avšak už definitívne, nastúpil ako archivár do bytčianskeho archívu.61

Archivár Štátneho archívu v Bytči (1963 – 1999)62
Jeho život sa po roku 1963 významne upokojil a neskôr „znormalizoval“.6363 Pracoval a bádal s chuťou, so zvedavosťou a rád – svojou prácou doslova žil. Podieľal sa na všetkých zväzkoch edície dokumentov k česko-slovensko-bulharským vzťahom a pravidelne anotoval bulharské archívne časopisy. Stal sa autorom prvého inventára k stavovskému oddeleniu archívneho fondu Liptovská župa (1967).64 Sprístupnil aj ďalšie rozsiahle archívne fondy z oblasti Liptova, Oravy a Považia. Patril k archivárom, ktorí pravidelne publikovali na stránkach Slovenskej archivistiky a ďalších odborných časopisov. Často prispieval aj do mestských a obecných monografií, regionálnych časopisov a novín. V roku 1979 bol ocenený Križkovou medailou.65


SUMMARY

SLAVKO CHURÝ AND HIS CAREER TO THE STATE ARCHIVE IN BYTČA, 1958 – 1963
PhDr. Slavko Churý (*30 May 1935, Rača – fl November 2006, Bytča). He completed part of his studies at St. Kliment Ohridski University of Sofia, which later enabled him to participate in all volumes of the edition of documents on Czech- Slovak-Bulgarian relations and to regularly annotate Bulgarian archival journals. He was the author of the first inventory of the Estates Section within the archival fond of Liptov County (1967). He also processed and made accessible several other extensive archival fonds relating to the regions of Liptov, Orava, and Považie. He belonged to a generation of archivists who regularly published in Slovenská archivistika and other scholarly journals. He also frequently contributed to town and municipal monographs, regional journals, and newspapers. In 1979, he was awarded the Pavel Križko Medal.
However, his path to the state archives was not straightforward. After completing his studies, he began working in 1958 at the Archival Department of the Regional Administration of the Ministry of the Interior in Bytča. During his compulsory military service, however, this institution was dissolved as part of the
administrative reorganization. Consequently, he accepted a position at the State Archive in Radvaň, Bytča branch office, but left less than a year later because of unresolved housing problems and insufficient financial remuneration. Following a competitive selection process, he became director of the newly established Janko Kráľ Literary-Historical Museum in Liptovský Mikuláš. During his tenure there between

and 1963, the museum’s founder failed to fulfill promises intended to resolve the basic living conditions of S. Churý and his family. The founder also neglected the proper development of the museum itself, and therefore, in 1963, S. Churý returned to the State Archive in Bytča, where he subsequently worked continuously until 1999.

  1. Väčšina použitých dokumentov je stále súčasťou registratúry Štátneho archívu v Žiline so sídlom v Bytči, v rámci ktorej sa nachádzajú aj registratúry Krajského archívu v Žiline, a samostatne aj Archívneho oddelenia Krajskej správy ministerstva vnútra v Bytči. Taktiež sme využili aj neúradné súbory konceptov a iných písomností, ktoré vznikli z činnosti Jozefa Kočiša, vedúceho a neskôr riaditeľa bytčianskeho archívu, a tiež Slavka Churého, ktoré na pracovisku po nich „zostali“. ↩︎
  2. DROPPA, Anton. Životopisy riaditeľov Literárnohistorického múzea Janka Kráľa v Lipt. Mikuláši. In Jubilejný zborník Literárnohisto­rického múzea Janka Kráľa. Ed. HLAVIENKA, Ján et al. Liptovský Mikuláš: Literárnohistorické múzeum Janka Kráľa, 1986, s. 29-36. [Za upozornenie na túto prácu ďakujem PhDr. Danielovi Hupkovi, PhD.] ↩︎
  3. KURUCÁROVÁ, Jana. K šesťdesiatinám PhDr. Slavka Churého. In Slovenská archivistika, roč. 31, 1996, č. 1, s. 162-163. ↩︎
  4. KURUCÁROVÁ, Jana. Za PhDr. Slavkom Churým (1935 – 2006). In Slovenská archivistika, roč. 42, 2007, s. 199-200. ↩︎
  5. MARTINICKÝ, Miroslav. Bibliografia PhDr. Slavka Churého. In Slovenská archivistika, roč. 43, 2008, č. 2, s. 206-223. ↩︎
  6. Biografický slovník slovenských archivárov. Ed. ŽAŽOVÁ, Henrieta et al. Bratislava: Spoločnosť slovenských archivárov a Odbor ar­chívov a registratúr MV SR, 2023, s. 508-509. Tu publikované, najmä chronologické údaje, nie sú vždy správne a nie je tu zachytené ani pôsobenie v Archívnom oddelení Krajskej správy ministerstva vnútra v Bytči. ↩︎
  7. Zomrel 1. novembra 2006 na následky dopravnej nehody v Bytči. ↩︎
  8. Slavko Churý mal dvoch mladších bratov, Ivana a Bohuslava. ↩︎
  9. Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči (ďalej ŠA ZA), registratúra (ďalej r.) ŠA ZA, Slavko Churý: V dotazníku z roku 1958 uviedol adresu bydliska: Šternberk, Kotínova 1. ↩︎
  10. Tamže, v dotazníku z roku 1958 spomenul chmeľové, stavebné a žatevné brigády, ktorých sa zúčastnil v rokoch 1949, 1951 a 1952, vždy po 30 dní. ↩︎
  11. Od roku 1954 Univerzita Komenského v Bratislave. ↩︎
  12. V iných osobných materiáloch tiež: Sofijská štátna univerzita, fakulta filozoficko-historická, katedra histórie. ↩︎
  13. „Počas môjho štúdia som bol vedú cim československých študentov – štipendistov v Bulharsku!“ – ŠA ZA, r. ŠA ZA, Slavko Churý, životo­pis z roku 1958. ↩︎
  14. Na základe pohovoru a „šetrenia“ vyhodnotil uchádzača spojením „b. z.“ (bez závad). ↩︎
  15. ŠA ZA, r. Archívneho oddelenia Krajskej správy ministerstva vnútra v Žiline (ďalej AO KS MV ZA), Správa o činnosti AO KS MV za rok 1958 z 20. 2. 1959. Dátum nastúpenia 24. 11. 1958 uviedol S. Churý aj vo svojej žiadosti o zvýšenie platu z 10. 7. 1959 (v žiadosti upozornil na svoje zistenie, ktoré mu potvrdil v rozhovore aj náčelník AO KS MV v Banskej Bystrici, že má„najmenší plat zo všetkých referentov pre ŠA a NV v celoslovenskom merítku“. ↩︎
  16. ŠA ZA, r. ŠA ZA, Slavko Churý, životopis z roku 1973 (povolaný k vojenskému útvaru VÚ 1745 – Bor u Tachova, kde odslúžil 6 mesiacov, od 1. 10. 1959 do 31.3. 1960). ↩︎
  17. Zrušené rozkazom ministra vnútra, RMV č. 12/1966. ↩︎
  18. Zákon č. 36/1960 Zb. o územnom členení štátu. ↩︎
  19. Štátny archív v Bytči prevzal od 1. 10. 1954 jestvujúcu štruktúru vytvorenú v čase Krajského archívu v Žiline, ktorého priamym nástupcom sa stal. V rokoch (1951) 1954 – 1960 jestvovali dve pobočky, v Liptovskom Mikuláši a v Martine. ↩︎
  20. MARTINICKÝ, Miroslav. Priestorové problémy Krajského archívu v Žiline – umiestnenie archívu v Bytčianskom zámku (1951 – 1955). In 450. výročie prestavby Bytčianskeho zámku (1574 – 2024). Ed. LONDA, Pavol – MIČÍKOVÁ, Zuzana. Žilina: Ministerstvo vnútra Slo­venskej republiky – Centrum podpory Žilina, 2024, s. 114-125. ↩︎
  21. Na Krajskej správe v Žiline pôsobil už pred vznikom AO KS MV ZA, vo februári 1954 mal hodnosť staršina, v roku 1956 podporu­čík. ↩︎
  22. Počet a prehľad jednotlivých referentov vychádza z priebežného výskumu, ktorý zatiaľ nepovažujeme za ukončený. Dá sa po­vedať, že problematike alebo dejinám archívnych oddelení krajských správ ministerstva vnútra sa dlhodobo archivárska obec špeciálne nevenuje. Nenachádzame o nich zatiaľ žiadnu samostatnú prácu. Napr. v Biografickom slovníku o nich síce je niekoľko zmienok, no netvoria ani tu samostatnú súvislú kapitolu – pozri Biografický slovník, s. 103-106, 110. ↩︎
  23. Andrej Letaši (1955 – 26. 6. 1957, často vykonával aj agendu referenta pre „Šar a NV“), Kamila Mandová (1958 – 1960, od 1963 Chudá), po zrušení AO v Bytči spolu so S. Churým nastúpili do štátneho archívu. ↩︎
  24. Tiež „skartačný referent‘: Jozef Krúpa (*30. 11. 1922; referent 1954 – 31. 1. 1958). Často sa používalo archaizujúce slovo „škartácia“. ↩︎
  25. Štefan Rybár (*20. 1. 1918, referent 19. 3. 1956 – apríl 1960). ↩︎
  26. Andrej Harvančík (*17. 8. 1925, referent 1955 – 15. 2. 1956, uvoľnený pre neschopnosť vykonávať funkciu); Jozef Brod’áni (ako referent zatiaľ doložený 21.6. – 16. 7. 1958), s najväčšou pravdepodobnosťou na jeho miesto nastúpil S. Churý (1. 11. 1958 – 31.3. 1960). ↩︎
  27. V rokoch (1951) 1954 – I960 dobové spojenie „okresný archivár“ označovalo správcu archívu príslušného ONV. Do tejto skupiny nepatrili vedúci alebo pracovníci pobočiek štátneho archívu z Liptovského Mikuláša a Martina, títo boli zamestnancami Štátneho archívu v Bytči (predtým Krajského archívu v Žiline). ↩︎
  28. Napr. 5. 8. 1959 na AO KS MV v budove zámku v Bytči školil novú vedúcu archívu ONV v Žiline Magdu Kozlíkovú a potom opäť 7. 9. 1959, avšak už v priestoroch ONV v Žiline. ↩︎
  29. ŠA ZA, r. AO KS MV ZA, Perspektívny plán na rok 1959 referenta ŠA a NV. ↩︎
  30. ŠA ZA, r. AO KS MV ZA, spis AO č. 30/1959 obsahuje súbor viacerých podnetov, ktoré sa dostali až na krajskú prokuratúru. ↩︎
  31. VELIČKA, Drahomír. Archivár Žilinského kraja (na margo periodika Štátneho archívu v Žiline). In Fórum archivárov, roč. XXIX, 2020, č. 1, s. 21-23, kde je obsah trojčísla primerane predstavený. ↩︎
  32. Azda tomu napomohol aj sám S. Churý, ktorý si pri posudzovaní prác iných, vzhľadom k svojim (ne)skúsenostiam 23 ročného čerstvého absolventa, v tom čase nebral celkom servítku pred ústa. Vidieť to v posudku, ktorého koncept z 19. 9. 1958 sa nám do­dnes zachoval: „Pavol Virág, vedúci archívu ONV v Ružomberku. Rukopis: „Čo nevidíš, to nepodpíš, lebo doplatíšŕ Rozprávku som si so záujmom prečítal, zasmial som sa, ale nechápem, prečo archivár podobné veci robí cez pracovný čas – zmýlil si snáď povolanie? Čomu má uvedená vec slúžiť? Promovaný historik Churý“ Pavol Virág, skúsený archivár ONV v Ružomberku mal v tom čase 55 rokov. ↩︎
  33. Koloman Ottinger, archivár ONV v Považskej Bystrici. ↩︎
  34. Porovnaj VELIČKA, Archivár Žilinského kraja, s. 21, ktorý všetkých označil ako zamestnancov štátneho archívu a ďalej, hoci v sa­motnej štúdii správne uvádza, že vydavateľom bolo AO KS MV v Žiline, v podtitule názvu časopis označil ako periodikum Štátneho archívu v Žiline. To však vychádza z informácií, ktoré chybne publikoval už M. Martinický a D. Velička ich vo svojej práci v roku 2020 čiastočne upresnil. Porovnaj s MARTINICKÝ, Miroslav. O Štátnom archíve (v Žiline so sídlom) v Bytči. In Fórum archivárov, roč. XXVI, 2017, č. 2, s. 73. ↩︎
  35. S manželkou Oľgou, rod. Koštialovou, ktorá v Bytči vyučovala na základnej škole, mali tri deti (Dagmar, Ivan a Vratislav). ↩︎
  36. ŠA ZA, r. AO KS MV ZA, Správa o činnosti AO KS MV za II. polrok 1959 – Spis AO č. 2/1960. ↩︎
  37. ŠA ZA, r. ŠA ZA, spis ŠA č. 30/1960-01, Hlásenie o práci za mesiac február 1960 zo dňa 3. 3. 1960. „Zvoz pobočky v Liptovskom Mikuláši1‚ pozostával z príprav priestorov v Bytči, nakladaní v L. Mikuláši a následnom vykladaní archívnych fondov v priestoroch Bytčianskeho zámku. Z hlásenia sa dozvedáme len to, koľko dní sa tejto činnosti jednotliví zamestnanci venovali: vedúci štátneho archívu J. Kočiš 13 dní; Š. Revaj, starší archívny pracovník, vedúci pôdohospodárskeho oddelenia 12 dní; E. Kufčák, vedúci pobočky v L. Mikuláši – počet dní neuvedený; S. Palkovič, starší archívny pracovník 15 dní; F. Butková, dokumentačný pracovník 8 dní; I. Ryčková, manipulačný pracovník, 2 dni; M. Magurová, manipulačný pracovník, počet dní neuvedený.“ Okolnosti zániku pobočky štátneho archívu v Martine zatiaľ náš výskum dostatočne neobjasnil – zdá sa, že v tomto prípade sa prevoz neuskutočnil. Zmena v Martine mohla nastať až v súvislosti s vládnym nariadením č. 71/1960 Zb. s platnosťou od 1.7. 1960, na základe ktorej mali ONV povinnosť zriadiť okresné archívy. ↩︎
  38. ŠA ZA, r. ŠA ZA, spis č. 200/1960, Zápisnica z porady ŠA v Radvani zo dňa 12. 4. 1960. Porada sa uskutočnila už na druhý deň po vstúpení zákona do platnosti a samotná zmena je tu označená spojením „po reorganizácii, t. j. zlúčení býv. ŠA Bytča a ŠA Radvaň„. ↩︎
  39. Pracovný pomer ukončili: Štefan Revaj, hlavný archívny pracovník, k 1.3. 1960, na vlastnú žiadosť (pôvodne zamestnanec Krajské­ho archívu v Žiline – ďalej len KA ZA, od 1.4. 1954, *28. 5. 1914, Svederník); Mária Kossuthová, dokumentačný pracovník, odišla od 1.5. 1960 do dôchodku (v KA ZA od 6. 10. 1953); Irena Rajčková, manipulačná pracovníčka, k 15. 2. 1960 na vlastnú žiadosť; v dôsledku územnej reorganizácie a likvidácie pracoviska v Liptovskom Mikuláši: Mária Magurová, manipulačný pracovník, k 15. 3. 1960 (v pobočke od 16. 8. 1956, žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru podala 29. 2. 1960, krátko po ukončení prevozu poboč­ky – ŠA ZA, r. ŠA ZA, Podací denník – ďalej len PD ŠA, č. 56/1960) a Emil Kufčák, vedúci pobočky, kde nastúpil od 1. 11. 1955 (žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru podal 10. 3. 1960 – PD ŠA, č. 61/1960, neskôr preradený do Okresného archívu v Liptovskom Mikuláši od 1. 4. 1960). ↩︎
  40. ŠA ZA, pracovné písomnosti J. Kočiša súvisiace s agendou AO v Bytči, „šk. 5″ (pracovné označenie): Koncept komentára k výkazu za rok 1960. ↩︎
  41. ŠA ZA, r. AO KS MV ZA, spis č. 29/1960. ↩︎
  42. ŠA ZA, r. ŠA ZA, Hlásenie o školeniach v roku 1960 – spis č. 186/1960-01. ↩︎
  43. ŠA ZA, r. ŠA ZA, PD ŠA, č. 352/1960: návrh na zvýšenie platu 21.12. 1960. ↩︎
  44. ŠA ZA, r. ŠA ZA, PD ŠA, č. 111/1961. ↩︎
  45. V zmysle skrátenia zákonnej, v tom čase trojmesačnej, výpovednej lehoty. Už tu sa S. Churý vyjadril, že pri dodržaní zákonnej leho­ty sa len oddiali zriaďovanie a organizovanie nového múzea v L. Mikuláši. Ďalej ešte spomenul, že aj jeho manželka dostane ako učiteľka miesto v L. Mikuláši a okrem toho by bola rodina v blízkosti jeho rodičov, od ktorých očakával pomoc v novom bydlisku. ↩︎
  46. Myslí sa v bytčianskom archíve. ↩︎
  47. ŠA ZA, r. AO MV SR v BB, Ar/047/M-1961. ↩︎
  48. Tamže, vyjadrenie J. Kočiša ŠA-126/1961-01. ↩︎
  49. Tamže, ako jedna z príloh: „Odchod menovaného z terajšieho pracoviska je čisto existenčný t. j. získanie rodinného bytu. Nakoľko ŠA a sám menovaný náhradu za seba nemá a jeho predčasným odchodom plánované úlohy by neboli plnené, doporučujem, aby bola zachovaná zákonná výpovedná lehota a uprázdnené miesto bolo kvalitným pracovníkom obsadené.“ ↩︎
  50. S. Churý vo svojom životopise z roku 1973 spomenul, že za riaditeľa múzea        bol vymenovaný  1. mája 1961. V žiadosti z 29.  1. 1963
    uviedol, že na miesto riaditeľa múzea nastúpil „v júni 1961“, avšak mesačné výkazy jeho práce v bytčianskom archíve z roku   1961
    zahŕňajú ešte aj mesiac jún. Nastúpenie na nové miesto od 1. júla 1961, prípadne až od 15. júla, ak mala byť dodržaná trojmesačná výpovedná lehota, by súhlasilo s časom zaslania evidenčného listu o dobe zamestnania a zárobku S. Churého, od KS MV BB (č. F-168/06-61), ktoré ŠA v Bytči obdržal 29. 7. 1961 a S. Churému poslal 12. 8. 1961 – ŠA ZA, r. ŠA ZA, PD ŠA, č. 206/1961. ↩︎
  51. Pozri HLAVIENKA, Ján. Tridsať rokov Literárnohistorického múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši. In Jubilejný zborník Literár­nohistorického múzea Janka Kráľa. Ed. HLAVIENKA, Ján et al. Liptovský Mikuláš: Literárnohistorické múzeum Janka Kráľa, 1986, s. 11-20. [Za upozornenie na túto prácu ďakujem PhDr. Danielovi Hupkovi, PhD.] ↩︎
  52. ŠA ZA, r. ŠA ZA, PD ŠA, č. 224/1961 (žiadosť múzea č. 19/1961). ↩︎
  53. ŠA ZA, r. ŠA ZA, PD ŠA, č. 275/1961. ↩︎
  54. ŠA ZA, r. ŠA ZA, Výkaz o bádateľskej činnosti za rok 1962. ↩︎
  55. ŠA ZA, r. ŠA ZA, S. Churý, životopis z roku 1973. ↩︎
  56. ŠA ZA, r. ŠA ZA, PD ŠA, č. 83/1962 (záznam je bez poznámky o vybavení, avšak v koncepte žiadosti, ktorú adresoval pravdepodob­ne štátnemu archív objasnil: „Záležitosť sa pretiahla preto, lebo len v januári 1963 mi bol vydaný výmer na rodinný byt v Bytči!“). ↩︎
  57. ŠA ZA, r. ŠA ZA, PD ŠA, č. 214/1962. ↩︎
  58. ŠA ZA, r. ŠA ZA, S. Churý, žiadosť o uvoľnenie z 29. 1. 1963. Žiadal „o uvoľnenie zo zamestnania a z funkcie od 1. 3. 1963 (prípadne podľa možností aj skôr)! Z hľadiska časovej zhody je zaujímavá, avšak iste len náhodná súhra okolností, že v tom čase, 26. 1. 1963 prijal štátny archív požiadavku KS MV BB Ar-9/15-1963, na prieskum možností súpisu dokumentov bulharskej proveniencie („bul- harík“) – ŠA ZA, r. ŠA ZA, PD ŠA, č. 26/1963. ↩︎
  59. Už 26. 1. 1963 J. Kočiš poslal ŠA v Radvani oznámenie o pripravovanom nástupe S. Churého do práce – ŠA ZA, r. ŠA ZA, PD ŠA, č. 28/1963. V životopise z roku 1973 s odstupom času udalosť datuje menej presne: „V Liptovskom Mikuláši som zotrval do 1. 4. 1963, kedy som sa na vlastnú žiadosť vrátil na pôvodné pracovisko. Manželka totiž dostala vo februári roku 1963 pridelený rodinný byt ako učiteľka.“ ↩︎
  60. ŠA ZA, r. ŠA ZA, S. Churý, Vyjadrenie MsNV v L. Mikuláši č. 1626/1963 z 27. 3. 1963. ↩︎
  61. ŠA ZA, r. ŠA ZA, PD ŠA, č. 87/1963. ↩︎
  62. Názov podkapitoly je zjednodušený, v skutočnosti v roku 1963 opäť nastúpil do Štátneho archívu v Radvani nad Hronom, po­bočka v Bytči, ktorá sa od 1. 7. 1969 znova osamostatnila a jestvovala pod obnoveným názvom Štátny archív v Bytči, ten ďalej v rokoch 1975 – 2003 pokračoval pod názvom Štátny oblastný archív v Bytči. ↩︎
  63. ŠA ZA, r. ŠA ZA, S. Churý, životopis z roku 1973: „V roku 1967 som bol prijatý do KSČ a stal som sa členom Uličnej organizácie KSS č. 1 v Bytči, keďže na našom pracovisku stranícka organizácia neexistuje. Po previerke v súvislosti s výmenou členských legitimácií som bol zvolený do výboru straníckej organizácie a aj teraz vykonávam funkciu tajomníka!“ ↩︎
  64. V jeho Bibliografii, uverejnenejv Slovenskej archivistike v roku 2008 tento významný počin chýba [za upozornenie ďakujem PhDr. Štefanovi Hrivňákovi, 2015]. ↩︎
  65. Zhodou okolností aj odchod PhDr. Slavka Churého do dôchodku (31.8. 1999) súvisel s racionalizačnými opatreniami na zníženie počtu zamestnancov MV SR v súlade s Vnútornými pokynmi generálneho riaditeľa sekcie verejnej správy MV SR č. 11 a č. 12, obidva zo dňa 23. 8. 1999. (Hovoril o tom „posmešne‘, teraz, po dokončení tohto textu asi trochu lepšie rozumiem prečo – pozn. autora.) ↩︎

Citácia:
MARTINICKÝ, Miroslav. Slavko Churý a jeho cesta do Štátneho archívu v Bytči v rokoch 1958 – 1963. In Archívny almanach, Vol. VIII, 2026, No. 1, p. 8-20.