← Späť na zoznam ročníkov

Perspektívy archívneho výskumu puškárstva na Slovensku

RYBÁRIK, Peter

Rozsah: 66-74

RYBÁRIK, Peter. Perspektívy archívneho výskumu puškárstva na Slovensku. In Archívny almanach, Vol. VIII, 2026, No. 1, p. 66-74.

This article examines the state of research on gunsmithing in present-day Slovakia, with particular emphasis on a critical reassessment of existing scholarship based on archival research. Special attention is given to the potential of parish registers, which have thus far remained largely overlooked, especially in combination with other primary sources. Drawing on case studies of gunsmiths from Bratislava and Trnava, the article demonstrates how systematic archival investigation can contribute to the revision of chronological frameworks, the refinement of biographical data, the identification of familial relationships, and the inclusion of previously undocumented masters.

Keywords: gunsmithing, gunsmith, firearms, parish registers, tax registers

PhDr. Peter Rybárik, SNM – Múzeum Červený Kameň, Hrad Červený Kameň, 900 89 Častá. E-Mail: peter.rybarik@snm.sk



Dejiny puškárstva predstavujú pestrú mozaiku technologického pokroku, umeleckého remesla, regionálnych tradícií a v neposlednom rade aj národnej identity. Zásadný vplyv na jeho formovanie mali ako vojenské konflikty, tak aj osobitné potreby predstaviteľov panovníckeho dvora a šľachty, ktorým sa puškárski majstri snažili všemožne vyhovieť. Rovnako ako v prípade iných remesiel aj tu zohrala zásadnú rolu cechová organizácia. Remeselníci v menších mestách zrejme pracovali aj ako slobodní majstri. Posledným storočím, v ktorom prežíval duch puškárskeho remesla, bolo 19. storočie. Na puškárstvo boli kladené nové požiadavky, najmä z hľadiska nového hospodárskeho a spoločenského usporiadania. Hlavnými objednávateľmi a odberateľmi palných zbraní sa stala nová spoločenská vrstva – mešťania. Z pohľadu cechov bolo 19. storočie vo všeobecnosti deštrukčným počiatkom, narastajúcim rozmachom hromadnej výroby a nástupom živnostenského podnikania. Tie spôsobili, že stredoveká inštitúcia cechov sa stala prežitkom a úplne stratila svoj význam. 20. decembra 1859 bol vydaný cisársky patent “Živnostnícky zákon”, ktorý nadobudol platnosť 1. mája 1860. Proces napokon vyvrcholil po rakúsko-uhorskom vyrovnaní 22. februára 1872, keď došlo k zrušeniu cechov. Cieľom tohto kroku bolo umožniť aj necechovú výrobu a zliberalizovať pracovný trh.
Koncom 19. storočia vyvstala potreba systematicky sa venovať výskumu puškárskych majstrov,1 pretože išla ruka v ruke so skúmaním technologického rozvoja zbraní. Mnohé návrhy, prototypy a inovácie skončili na smetisku dejín, ale ako aj oni samotné, tak aj osudy ich výrobcov začali byť s odstupom času fascinujúcim medzičlánkom a predmetom bádania. Prvé ucelenejšie zoznamy značiek a mien majstrov nachádzame v dnes už klasických nemeckých referenčných dielach o historických zbraniach od Augusta Demmina2 a Wendelina Böheima.3 Predstavitelia európskej historiografie v 20. storočí plynule nadviazali na tieto práce.4 Zbierali a publikovali ďalšie údaje o puškárskych dielňach, cechových štruktúrach a osobnostiach ako aj o konkrétnych palných zbraniach.
Výsledky výskumu sa podarilo zhromaždiť v monumentálnom diele, ktoré je doposiaľ elementárnym východiskom bádateľov v danej oblasti, a tým je trojzväzkový medzinárodný lexikón výrobcov palných zbraní a kuší Der neue Støckel.5 Lexikón bol aktualizovaným a rozšíreným dielom o niečo staršej dvojzväzkovej publikácie Haandskydevaabens bed0mmelse (nem. Die Bewertung von Handfeuerwaffen) od dánskeho výskumníka Johanna F. Støckla.6 Odvtedy bolo nevyhnutné niektoré informácie opäť revidovať, aktualizovať a doplniť, ale tieto tendencie zostali už iba na úrovni spracovania určitého územia. Vo Francúzsku tak napríklad vyšiel dvojzväzkový lexikón Le “Qui est qui “ de l’arme en France de 1350 à 1970,7 v Poľsku len pre oblasť Tešína obsiahla publikácia Rusznikarstwo szkoly cieszynskiej,8 v Rakúsku skromnejšia práca Verzeichnis österreichischer Büchsenmacher9 a v Česku lexikón Čeští puškaři,10 ktorý sa navyše tento rok dočkal aktualizovaného vydania doplneného o výsledky 20-ročného archívneho výskumu jednotlivých bádateľov pre danú oblasť.11

Výskum puškárstva na území dnešného Slovenska
Ak budeme stav danej problematiky v rámci územia dnešného Slovenska hodnotiť z hľadiska publikácií, tak ho možno zhrnúť nasledovne. Do zmieňovaného medzinárodného lexikónu sprostredkoval prehľad puškárov “východného bloku”, teda aj našej oblasti, Tibor Díte. Pre zaujímavosť spomeňme, že už v prvej dvojzväzkovej verzii Støcklovho lexikónu sa objavilo šesť puškárov z Bratislavy a jeden z Pezinka (Bösing), ktorý bol však mylne interpretovaný ako puškár z bavorskej obce Pösing.12 Niekoľko údajov ďalej nájdeme v knižke od Karola Kulašika, Puškárstvo: Remeslo piatich storočí z roku 197813 a do súčasnosti asi najucelenejší dostupný zoznam puškárov, založený čiastočne na pramennej základni, je v publikácii Pisztolyok a Magyar Nemzeti Múzeum tűzifegyver-gyűjteménye I. z roku 1988 od maďarského odborníka Ferenca Temesváryho, ktorá vyšla aj v nemeckej mutácii.14 V tomto zozname sú uvedené mená, miesto a doba pôsobenia puškárov z Uhorska, takže aj tých, ktorí pôsobili na území dnešného Slovenska. Temesváry uvádza, že mená a povolania sú čiastočne prevzaté zo starých súdnych spisov a doba pôsobenia označuje rok, v ktorom sa jednotlivé osoby obrátili na súd so svojou žiadosťou. Väčšinu údajov o bratislavských puškároch zase prevzal z katalógu výstavy Bratislavsképuškárstvo 15. -19. stor. z roku 1981. Do zoznamu zahrnul aj majstrov, ktorých mená sú známe iba zo signatúr na zbraniach, takže datovanie je preto stanovené na celé storočie a napokon dodáva, že mená niektorých majstrov prevzal z monografií miest vydaných na konci 19. storočia. Aj v týchto prípadoch nebolo možné vždy presne stanoviť dobu pôsobenia.15 Mnohé informácie v zozname sú teda orientačné a môžu byť nepresné.
Za posledné obdobie sa podarilo rozšíriť informácie o puškároch a delolejároch v Banskej Bystrici v období 16. – 18. storočia, ktoré publikovali vo svojich prácach Juraj Spiritza16 a Igor Graus.17 Primárnymi prameňmi boli mestské účtovné knihy a protokoly. Údaje o delolejároch z územia Slovenska nájdeme aj v dvoch Spiritzových publikáciách Biografický slovník zvonolejárov činných na Slovensku v druhom tisícročí a Zvony a zvonolejárstvo na Slovensku.18 Ten, kto dokázal odliať z bronzu zvon, totižto dokázal odliať aj delovú hlaveň, takže zvony a delá robievali zväčša tí istí majstri. Napriek tomuto faktu treba mať na pamäti, že obe práce sú primárne zamerané na dejiny zvonolejárstva. V súvislosti s dejinami streleckého spolku v Banskej Štiavnici, ktoré spracovali Mária Celková a Mikuláš Čelko bolo doplnených aj niekoľko údajov k tamojším puškárom v 16. a 18. storočí.19 Aj v tomto prípade boli východiskovým prameňom účtovné knihy mesta. V zásadnejšej miere sa aktualizovali a skorigovali prostredníctvom archívnych výskumov aj údaje k puškárom z Bratislavy. Výskumným materiálom pre obdobie od 15. storočia do druhej polovice 16. storočia boli prevažne Komorné a mestské knihy, z ktorých kľúčové údaje vyexcerpovala a spracovala Zuzana Nemcová.20 Pre obdobie od 17. do 19. storočia poslúžili ako východiskový zdroj cechové knihy (Kniha záznamov o prevedení majstrovských kusov a Kniha učňov). Z tých vychádzal pri zostavovaní vyššie spomenutého katalógu výstavy už Tibor Díte21 a ďalšie údaje neskôr v podrobnejšej po-dobe publikoval Pavol Valachovič.22
Napriek tomu, že uvedené výskumy výrazne rozšírili a spresnili poznanie o pôsobení puškárov na území dnešného Slovenska, nemožno túto problematiku považovať za vyčerpanú. Aktualizovanie, revidovanie a dopĺňanie informácií predstavuje neustálu výzvu aj pre súčasných bádateľov. Potenciálne východisko archívneho výskumu, na ktoré chceme v tomto príspevku primárne upozorniť a ktorému predošlí bádatelia venovali len málo pozornosti, predstavujú matričné záznamy. Prostredníctvom nich boli aktualizované práve informácie o českých puškároch a rovnakú pramennú základňu preto môžeme uplatniť aj v našom prípade. Obrovskou výhodou je, že viaceré matriky sú v súčasnosti zdigitalizované, takže sa v nich dá skúmať hocikde s prístupom na internet. To, samozrejme, neznamená, že by bol výskum o niečo ľahší. Nie všetky matriky sú napríklad indexované, takže v takýchto prípadoch je nutné prehliadať stránku po stránke, čo je stále časovo náročné. Existujú aj matriky, ktoré majú menné indexy nekompletné, alebo sú poškodené a tým pádom na niektorých miestach nečitateľné. Pokiaľ je však výskum úspešný, tak dokáže celkom presne stanoviť nielen pôsobenie jednotlivých majstrov, ale aj ich rodinné väzby. Perspektívy výskumu, ktoré bude možné uplatniť v rámci celoslovenskej problematiky, sa pokúsime demonštrovať na základe niekoľkých príkladov nami stanoveného geografického zamerania. To sa v súčasnosti orientuje prevažne na puškárov z Bratislavy a Trnavy. Výskum sa realizuje smerom k archívnym materiálom, k zbierkovým predmetom v múzeách a čiastočne aj k predmetom kultúrnej hodnoty u súkromných zberateľov. Všetky smery spolu súvisia. Každý materiál predstavuje osobitný zdroj informácii, ktoré možno efektívne využiť ich kombinovaním.

Korigovanie životopisných údajov prostredníctvom matričného výskumu
Výskum matričných záznamov môže v zásadnej miere prispieť hlavne ku korigovaniu životopisných údajov. Takáto situácia sa nám ukázala v prípade výskumu bratislavského puškára Lorenza Plonera, ktorému sme venovali podrobnú štúdiu.23 Karol Kulašik ho zaradil medzi puškárov 2. polovice 18. storočia24 a v Temesváryho zozname je doba jeho pôsobenia stanovená rokmi 1755 – 1765.25 Tento údaj bol prevzatý zo štúdie od Díteho, ktorý puškárove pôsobenie zrejme odhadol na základe signovanej zbrane.26 Plonerovo meno sa podľa všetkého v cechových knihách nevyskytlo, pretože Valachovič ho nespomína ani v jednej štúdii. Túto informáciu sme síce v cechových knihách nepreverili, ale domnievame sa, že Ploner pôsobil ako slobodný remeselník mimo cechového združenia. Vďaka archívnemu výskumu, ktorý sa opieral o matričné záznamy, sa nám podarilo posunúť dolnú hranicu jeho pôsobenia už do roku 1745, keď sa zosobášil s Magdalénou Traunerovou.27 V cechovom zázname je uvedené, že bol mestský puškár v službách Pálffyovcov, čo by mohlo vysvetliť jeho pôsobenie mimo cechového združenia. Hornú hranicu sme dokázali posunúť až do roku 1769, keď zomrel.28 V Plonerovom prípade sa dokonca vďaka zdigitalizovaným a indexovaným viedenským matrikám podarilo preukázať priamu rodinnú väzbu na puškársku rodinu Planerovcov z neďalekej Viedne.29 Lorenz sa narodil 8. augusta puškárovi Martinovi Planerovi a Anne Rosine.30 V júli roku 1740 sa vo Viedni zapísal na učenie a zrejme hneď po vyučení sa presťahoval do Bratislavy.31
Pri výskume ďalšieho bratislavského puškára, Franza Kroheho,32 bola dolná hranica oproti dostupným údajom posunutá o štyri roky skôr, teda už do roku 1774, keď sa 2. októbra ako 31-ročný oženil s istou Teréziou Polatin.33 Jeho aktívnu činnosť v Bratislave potvrdzuje aj informácia o tom, že o rok neskôr sa u neho zapísal na učenie Ferdinand Migashtig.34 Hornú hranicu môžeme rovnako korigovať, ale v tomto prípade smerom nadol. Temesváry totižto jeho činnosť ohraničil rokom 1806, avšak Krohe zomrel už vo februári roku 1805 a to na mŕtvicu.35
V prípade najznámejšieho puškára z Bratislavy, Johanna Fischera, ktorého meno sa mimochodom ako jediné z územia dnešného Slovenska dostalo medzi Schedelmannových Veľkých puškárovov36 sa v rámci matričného výskumu taktiež podarilo preukázať údaj o úmrtí. Ten naznačovala posledná publikovaná zmienka, signatúra s vročením IO FISCHER 1746 na páre pištolí s francúzskou kresadlovou zámkou v zbierke Maďarského národného múzea.37 Pri pokuse konfrontovať túto zmienku s matričnými záznamami sa nám podarilo nájsť údaj o majstrovom úmrtí z 2. februára 174638 Johann Fischer zomrel vo veku 68 rokov, takže sa narodil niekedy okolo roku 1678.39 V budúcnosti by bolo teoreticky možné zistiť aj údaj o Fischerovom narodení, nakoľko v Knihe záznamov o prevedení majstrovských kusov je uvedené, že Fischer prišiel do Bratislavy ako puškársky tovariš (gesell) narodený vo Viedni.40 Zaujímavý údaj sa tiež podarilo nájsť v prípade puškára Wenzela Kellera (niekedy Kheller). Keller si vzal za manželku vdovu po bratislavskom puškárskom majstrovi Antonovi Englishovi, Annu Máriu a svedkom bol práve Johann Fischer. Stalo sa tak 27. júla 1738,41 teda rok po smrti Antona Englisha.42 Sobáš s vdovou po puškárskom majstrovi bol veľmi výhodným pre každého nádejného puškára, pretože vdova automaticky po smrti svojho muža získala jeho práva a puškársku dielňu. Benefity prinášal aj sobáš s dcérou puškára. Štatúty bratislavského puškárskeho cechu z roku 1661 uvádzajú v článku č. 14, že tovariš, ktorý sa ožení s majstrovou dcérou, musí urobiť len dva majstrovské kusy miesto troch.43 Takúto situáciu máme zatiaľ doloženú pri bratislavskom puškárovi Carlovi Czermakovi (Csermak), ktorý sa 19. apríla 1750 oženil s dcérou Johanna Fischera, Elisabeth.44 Valachovič uvádza, že Czermak predložil svoje majstrovské kusy už 3. marca 1750,45 takže zrejme tento benefit nevyužil. Túto domnienku bude možné overiť v Knihe učňov. V Czermakovom prípade môžeme doplniť aj údaj o úmrtí. Puškár zomrel 15. januára 1789 vo veku 71 rokov.46
Pri týchto bratislavských puškárov sú korekcie v podstate iba mierne a nemajú až taký zásadný dopad pre datovanie signovaných zbraní. Horšie to je v prípade puškárov, resp. zbraní datovaných orientačne do obdobia okolo roku 1890. Exaktné stanovenie doby pôsobenia môže byť popri tormentačných značkách nápomocnou informáciou pre korektné klasifikovanie danej zbrane z pohľadu legislatívy. Historická zbraň je totižto podľa prílohy č. 6, písmeno p, k zákonu č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive iba taká zbraň, ktorá bola vyrobená do 31. decembra 1890.47
Ako príklad môžeme uviesť jediného známejšieho trnavského puškára Carola Bergera. V Heerovom lexikóne je jeho pôsobenie odhadované do rokov 1850 – 1880.48 Temesváry dobu jeho pôsobenia stanovil do rokov 1873 – 1900.49 Vďaka prebiehajúcemu systematickému výskumu Daňových kníh dokážeme dolnú hranicu stanoviť do roku 1836, čím sa zásadne posúvajú odhady predošlých bádateľov. V tomto roku sa jeho meno prvýkrát uvádza medzi ostatnými obyvateľmi platiacimi dane Magistrátu mesta Trnava. V Daňovej knihe je jeho meno uvedené ako Fridericus Berger sclopetarius.50 Keďže o rok neskôr už je na tej istej adrese uvedený pod menom Carol Berger,51 tak sme presvedčení o tom, že sa zápis s iným menom týka jeho. Pochopiteľne ťažko vyhodnotiť prečo sa autor zápisu v puškárovom mene pomýlil. Posledná zmienka, ktorá sa týka Bergerovho života v Trnave je záznam v matrike zomrelých. Berger skonal 11. marca 1889 na zápal pľúc (tüdőhűdés) vo veku 80 rokov.52 Tým sa vyvracia domnienka, že by mohlo ísť o toho istého Carola Bergera, ktorý v 80. rokoch 19. storočia prichádza do Liberca v Čechách.53 V tom istom roku ako zomrel Berger, zomrel v Trnave na zápal pľúc aj jeho súputník, puškár Joannes (niekedy János) Simon. Simon zomrel 5. októbra vo veku 74 rokov.54

Identifikovanie ďalších majstrov
Ako sme už naznačili, tak matričné záznamy nie sú jediným pramenným materiálom, ktorým pri výskume puškárstva venujeme pozornosť. Historici, ktorí sa venovali dejinám remesiel a cechov pri spracovaní vychádzali nielen z cechových kníh, ale aj z daňových registrov, prostredníctvom čoho bolo možné podrobne odsledovať kvantitatívne zastúpenie jednotlivých remeselných odvetví v meste. V prípade mesta Trnava takýto výskum realizoval Štefan Kazimír55 a na výsledky jeho výskumu sme sa pokúsili prípadovo nadviazať, ako sme uviedli pri Bergerovi. Prvotnou motiváciou bolo dohľadanie pramenných zmienok o puškárovi, ktorého meno bolo v dostupnej literatúre známe iba na základe dochovanej zbrane zo zbierkového fondu Oravského múzea P O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne. Ide o loveckú brokovnicu – dvojku s lôžkovým uzáverom systému Roux na náboje systému Lefaucheux, ktorá je signovaná „A. KALWODA IN TYRNAU“.56 Fragmentárnosť a absencia elementárnych informácií o puškároch z Trnavy nás napokon priviedla k systematickému výskumu. Doposiaľ sme analyzovali a spracovali zmienky z 18. a čiastočne 19. storočia.57 Analýza daňových kníh mesta Trnava sa v priebehu výskumu ukázala ako vhodne zvolená a efektívna. Systematické prehliadanie matričných záznamov by predstavovalo rovnako veľkú časovú záťaž, ale ako sme zistili, tak z hľadiska výpovednej hodnoty by neprinieslo očakávané výsledky. V trnavských matrikách z 18. storočia, ktoré sme skúmali, totižto pri menách chýbali vykonávané povolania. Kombináciou oboch pramenných materiálov sa však podarilo tieto nedostatky čiastočne eliminovať. Výskum možno preto hodnotiť ako úspešný a prínosný z hľadiska získaných poznatkov, keďže sa podarilo výrazne upresniť údaje k pôsobeniu puškára Benedikta Csernicsa, a zároveň identifikovať ďalších piatich doposiaľ v literatúre neznámych puškárov: Johanna Klepsa, Antona Strangla, Laurentia Aibla, Jozefa Mottosinyho a Jozefa Malohlava. Csernicsove meno bolo v literatúre známe len vďaka páru pištolí s francúzskou kresadlovou zámkou, ktoré opísal vo svojom článku ešte v roku 1911 maďarský odborník, Géza Nagy.58 Výskum ešte nie je komplexne ukončený, nakoľko pre 19. storočie zatiaľ nemáme doplnené všetky údaje. V prípade Bergera sme urobili výnimku, pretože kľúčové informácie už máme k dispozícii.
Ďalšie dva významné zdroje informácii, ktoré máme v pláne v budúcnosti reflektovať v prípade 19. storočia, sú adresáre remeselníkov, obchodníkov a fabrík, ako aj periodická tlač. Viaceré adresáre sú v súčasnosti zdigitalizované, takže vyhľadávanie v nich je pomerne jednoduché. Periodická tlač zasa môže do výraznej miery suplovať matričné záznamy, pretože obsahuje rubriky narodení a úmrtí. Okrem toho sú v nej uverejňované reklamy, ktoré majú veľkú výpovednú hodnotu, pretože poskytujú informácie o dostupnom tovare, cene ako aj o mieste pôsobenia daného majstra. Puškári si v reklamách niekedy uvádzali aj ocenenia a medaily získané na regionálnych výstavách, ktoré svedčili o uznaní kvality ich výrobkov. Je vhodné upozorniť na to, že absencia reklamy nemusí a priori znamenať neexistenciu daného javu. V trnavskom týždenníku Nagyszombati hetilap sme napríklad medzi rokmi 1899 – 1908 nezaznamenali žiadnu reklamu trnavského puškára, ale iba dvoch bratislavských puškárov a to Bélu Szulovszkeho a Jozefa Seiferta. To však neznamená, že v Trnave v danom čase nepôsobil žiadny puškár, pretože v Adresári z roku 1908 je uvedený istý Reymann C. (Carl).59 Reymann je uvedený aj v Temesváryho zozname, ktorý vymedzil jeho pôsobenie medzi roky 1896 – 1901.60 V prípade bratislavských puškárov realizoval výskum periodickej tlače už spomínaný Pavol Valachovič. Valachovič sa zameral na sprievodcu po Bratislave – Pressburger Wegweiser, ktorý prinášal prehľad užitočných informácií o obyvateľoch v meste, jednotlivých inštitúciách a úradoch. Analýza tohto materiálu umožnila Valachovičovi vyexcerpovať základné informácie o bratislavských majstroch od polovice 19. storočia do začiatku 20. storočia a vytvoriť predstavu o podnikateľskom živote puškárov v Bratislave, na ktorý mal zásadný dopad zákon z roku 1872 o zrušení cechového zriadenia.61

SUMMARY

PERSPECTIVES OF ARCHIVAL RESEARCH ON GUNSMITHING
IN SLOVAKIA

The present paper has sought to demonstrate that research on gunsmithing in the territory of present-day Slovakia remains a relatively underexplored field that deserves further scholarly attention. Although the basic factual framework has been established in earlier works, more detailed archival research reveals numerous inaccuracies, gaps, and misinterpretations. Systematic and in-depth analysis of sources that have so far received only marginal attention thus emerges as a particularly promising avenue for future research.
The study of parish registers has its limitations; therefore, an ideal approach lies in the combination of multiple source types. At the same time, these sources open up additional research questions, particularly regarding the migration patterns of individual masters and their social status.
An important impetus for further research is the ongoing digitisation of archival holdings. This process makes source materials accessible to a wider circle of researchers, enables more systematic and long-term projects, and significantly reduces both time and financial costs. Ideally, the knowledge gained in the future could lead to the creation of an updated and critically verified register of gunsmiths active in the territory of present-day Slovakia, which would constitute a relevant counterpart to existing foreign publications.

  1. V roku 1896 bol v Drážďanoch založený „Spolok pre historickú náuku o zbraniach“ (Verein für historische Waffenkunde). ↩︎
  2. DEMMIN, August. Die Kriegswaffen in Ihren Geschichtlichen Entwicklungen von den Ältesten Zeiten bis auf die Gegenwart: Ein Handbuch der Waffenkunde. Leipzig: Verlag von A. E. Seemann, 1869, s. 572-606 ↩︎
  3. BOEHEIM, Wendelin. Handbuch der Waffenkunde. Leipzig: Verlag von E. A. Seemann, 1890, s. 641-680. ↩︎
  4. tomto kontexte stojí za zmienku, že v Československu vyšla prvá pomôcka pre zberateľov v roku 1927, kde sa objavil zoznam značiek a majstrov. (Pozri: AUGUSTA, Jan Maria. Rukověť sběratelova. Praha: Nakladatelství L. Bradáče, 1927, s. 531-574.) ↩︎
  5. HEER, Eugene. Der neue Støckel: Internationales Lexikon der Büchsenmacher, Feuerwaffenfabrikanten von 1400 – 1900. I – III. Schwäbisch Hall: JOURNAL VERLAG, 1978, 1486 s. ↩︎
  6. STØCKEL, Johan Ferdinand. Haandskydevaabens bedømmelse I. – II. Kodaň: Reitzels Forlag, 1938. ↩︎
  7. BUIGNÉ, Jean Jacques – JARLIER, Pierre. Le “Qui est qui “ de l’arme en France de 1350 à 1970. I – II. La Tour-du-Pin: Éd. du Portail, 2001. ↩︎
  8. KRUCZEK, Jan. Rusznikarstwo szkoły cieszyńskiej. Pszczyna: Muzeum Zamkowe w Pszczynie, 2001, 342 s. ISBN 83-901-638-8-8. ↩︎
  9. AHAMMER, Jozef. Verzeichnis österreichischer Büchsenmacher. Hellmonsödt: J. Ahammer, 2009, 120 s. ↩︎
  10. DOLÍNEK, Vladimír. Čeští puškaři. Praha: Naše vojsko, 2005, 141 s. ↩︎
  11. DOLÍNEK, Vladimír – VELHARTICKÝ, Jiří. Čeští puškaři. Praha: Grada publishing, a. s., 2025, 328 s. ↩︎
  12. STØCKEL, Haandskydevaabens bedømmelse, s. 358. ↩︎
  13. KULAŠIK, Karol. Puškárstvo: Remeslo piatich storočí. Bratislava: Pallas, 1978, 134 s. ↩︎
  14. TEMESVÁRY, Ferenc. Pistolen. Feuerwaffen des Ungarische Nationalmuseum I. Budapest: Akadémiai Kiadó, 1988, s. 42-50. ↩︎
  15. TEMESVÁRY, Pistolen, s. 56. ↩︎
  16. SPIRITZA, Juraj. Banskobystrickí zvonolejári a delolejári v 18. storočí. In Zborník Slovenského národného múzea: História, roč. 84, 1990, s. 175-197. ↩︎
  17. GRAUS, Igor. Hradní kapitáni a puškárski majstri v službách mesta Banskej Bystrice v 16. storočí. In Vojenská história. Časopis pre vojenskú históriu, múzejníctvo a archívnictvo. Bratislava: VHÚ, roč. 9, 2005, č. 4, s. 60-66; pozri tiež: GRAUS, Igor. Banícky zvon v Banskej
    Bystrici: Príspevok k dejinám zvonolejárstva a delolejárstva na strednom Slovensku. In Miles Semper Honestus. Zborník štúdií vydaný pri príležitosti životného jubilea Vojtecha Dangla. Bratislava: VHÚ, 2007, s. 63-73. ↩︎
  18. SPIRITZA, Juraj. Biografický slovník zvonolejárov činných na Slovensku v druhom tisícročí. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, 2002, 105 s. SPIRITZA, Juraj. Zvony a zvonolejárstvo na Slovensku. Bratislava: PÚ SR, 2022, 425 s. ↩︎
  19. ČELKOVÁ, Mária – ČELKO, Mikuláš. Strelecké spolky v Banskej Štiavnici. In Pamiatky a múzeá, roč. 59, 2010, č. 1, s. 2-7. ↩︎
  20. NEMCOVÁ, Zuzana. Bratislavské puškárstvo. In Zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského: Historica, roč. 38, 1988, s. 115-137; NEMCOVÁ, Zuzana. Počiatky puškárskeho remesla v Bratislave. In Vojenská história. Časopis pre vojenskú históriu, múzejníctvo
    a archívnictvo    . Bratislava: VHÚ, roč. 2, 1998, č. 2, s. 87-92. ↩︎
  21. DÍTE, Tibor. Bratislavské puškárstvo 15. – 19. stor., katalóg, 1981, nepag. Výstava sa konala od novembra 1981 do februára 1982 v Mestskom múzeu v Bratislave, resp. súčasnom Múzeu mesta Bratislava. ↩︎
  22. VALACHOVIČ, Pavol. Výrobky bratislavských puškárov v zbierkach Historického ústavu Slovenského národného múzea. In Zborník Slovenského národného múzea: História, roč. 77, 1983, s. 149-181; VALACHOVIČ, Pavol. Bratislavské puškárstvo v 16. a 17. storočí. In
    Vojenská história. Časopis pre vojenskú históriu, múzejníctvo a archívnictvo. Bratislava: VHÚ, roč. 11, 2007, č. 2, s. 22-36; VALACHOVIČ, Pavol. Bratislavská puškárska škola. In Zbrane a zbroj. Zborník príspevkov zo sympózia. Ed. MALEČKOVÁ, Katarína. Bojnice: Slovenské
    národné múzeum, 2004, s. 79-86. ↩︎
  23. RYBÁRIK, Peter. Zabudnutý bratislavský puškár Lorenz Ploner. In Bratislava. Zborník Múzea mesta Bratislavy, roč. 36, 2024, s. 178-187. ↩︎
  24. KULAŠIK, Puškárstvo, s. 54-55. ↩︎
  25. TEMESVÁRY, Pistolen, s. 47. ↩︎
  26. DÍTE, Tibor. Niekoľko poznámok k výskumu bratislavského puškárstva v 17. a 18. storočí. In Zborník Slovenského národného múzea: História, roč. 74, 1980, s. 136. ↩︎
  27. Štátny archív v Bratislave (ďalej ŠA BA), Zbierka cirkevných matrík (ďalej ZCM), inv. č. 57, matrika sobášených 1744 – 1761, r. kat. farský úrad sv. Martina v Bratislave, fol. 40. ↩︎
  28. ŠA BA, ZCM, inv. č. 82, matrika zomrelých 1763 – 1783, r. kat. farský úrad sv. Martina v Bratislave, fol. 257. ↩︎
  29. V niektorých matričných záznamoch je jeho priezvisko uvedené v podobe s písmenom „a“, teda Planer. ↩︎
  30. Taufbuch st. Leopold, 1716 – 1722, fol. 737. Dostupné z: https://data.matricula-online.eu/de/oesterreich/wien/02-st-leopold/01- 09/?pg=741 [cit. 2024-07-19]. ↩︎
  31. SCHEDELMANN, Hans. Die Wiener Büchsenmacher und Bücherschäfter. Berlin: Walter de Gruyter, 2013, s. 54. ↩︎
  32. Výskum sme zatiaľ publikovali iba popularizačnou formou. Pozri: RYBÁRIK, Peter. Bratislavský puškaŕský mistr Franz Krohe. In Strelecká revue, roč. 57, 2025, č. 11, s. 60-61. ↩︎
  33. ŠA BA, ZCM, inv. č. 58, matrika sobášených 1762 – 1793, r. kat. farský úrad sv. Martina v Bratislave, fol. 362. ↩︎
  34. VALACHOVIČ, Bratislavská puškárska škola, s. 84-85. ↩︎
  35. V matričnom zázname je jeho priezvisko v podobe Grohe (ŠA BA, ZCM, inv. č. 84, matrika zomrelých 1796 – 1805, r. kat. farský úrad sv. Martina v Bratislave, fol. 399.) ↩︎
  36. SCHEDELMANN, Hans. Die grossen Büchsenmacher. Braunschweig: Klinkhardt & Biermann, 1972, s. 232. ↩︎
  37. TEMESVÁRY, Pistolen, s. 206. ↩︎
  38. ŠA BA, ZCM, inv. č. 79, matrika zomrelých 1734 – 1746, r. kat. farský úrad sv. Martina v Bratislave, fol. 655. ↩︎
  39. Podrobnejšie údaje pozri: RYBÁRIK, Peter. Bratislavský puškár Johann Fischer. Pušky a pištole zo zbierky zbraní SNM – Múzea Červený Kameň. In Bratislava. Zborník Múzea mesta Bratislavy, roč. 33, 2021, s. 256-277. ↩︎
  40. Archív mesta Bratislava, Ce 444 – Kniha záznamov o prevedení majstrovských kusov 1574 – 1884. (Register derer in diesem Buch von A° 1574 enthaltener gestückten Schlosser oder Frimwerker wie auch anderer eincorporierten gestückten Meister), fol. 69. ↩︎
  41. ŠA BA, ZCM, inv. č. 56, matrika sobášených 1725 – 1744, r. kat. farský úrad sv. Martina v Bratislave, fol. 404. ↩︎
  42. Anton English zomrel 6. júla 1737 vo veku 50 rokov. (ŠABA, ZCM, inv. č. 79, matrika zomrelých, r. kat. farský úrad sv. Martina v Bratislave 1734 – 1746, fol. 182. ↩︎
  43. ŠPIESZ, Anton. Štatúty bratislavských cechov. Bratislava: Obzor, 1978, s. 373. ↩︎
  44. ŠA BA, ZCM, inv. č. 57, matrika sobášených 1744 – 1761, r. kat. farský úrad sv. Martina v Bratislave, fol. 254. ↩︎
  45. VALACHOVIČ, Pavol. Puškárska rodina Čermákovcov v Bratislave. In Historia mea vita: zborník štúdií vydaný pri príležitosti životného jubilea Vladimíra Segeša. Bratislava: VHÚ, 2020 s. 160. ↩︎
  46. ŠA BA, ZCM, inv. č. 83, matrika zomrelých 1784 – 1795, r. kat. farský úrad sv. Martina, fol. 227. ↩︎
  47. Príloha č. 6 k zákonu č. 190/2003 Z. z. Druhy zbrane, hlavné časti zbrane, súčasti zbrane, druhy streliva, komponenty streliva, druhy striel. písm. A, B, C. ↩︎
  48. HEER, Der neue Støckel, s. 87. ↩︎
  49. TEMESVÁRY, Pistolen, s. 42. ↩︎
  50. Štátny archív v Trnave (ďalej ŠA TT), Daňová kniha Magistrátu mesta Trnavy, 1836 – 1837, kartón č. 102, IIIb, 295, fol. 56. ↩︎
  51. ŠA TT, Daňová kniha Magistrátu mesta Trnavy, 1837 – 1838, kartón č. 103, IIIb, 296, fol. 49. ↩︎
  52. ŠA BA, ZCM, inv. č. 2454, matrika zomrelých 1868 – 1895, ev. a. v. farský úrad Trnava, fol. 104-105. ↩︎
  53. HARÁK, Milan. Sbírka pistolí a revolverů z českých soukromých sbírek. Praha: Deus, 2007, s. 248. ↩︎
  54. ŠA BA, ZCM, inv. č. 2447, matrika zomrelých 1888 – 1894, r. kat. farský úradu v Trnave, fol. 69. ↩︎
  55. KAZIMÍR, Štefan. Vývoj ekonomicko-sociálnej štruktúry mesta Trnavy v poslednej tretine 16. stor. a v 17. stor. In Historický časopis, roč. 18, 1970, č. 1, s. 68; KAZIMÍR, Štefan. Ekonomicko-sociálna štruktúra mesta Trnavy v 18. stor. a v prvej polovici 19. stor. In Historický časopis, roč. 21, 1973, č. 1, s. 46. a s. 74-75. ↩︎
  56. Podrobnejší popis pozri v: NOSÁL, Milan – ŠLAUKA, Ľubomír. Militáriá v zbierkach Oravského múzea. In Střelecká revue, roč. 19, 1988, č. 8, s. 32. ↩︎
  57. Pozri: RYBÁRIK, Peter. Trnavskí puškári v 18. storočí. In Studia Historica Tyrnaviensia, roč. 24, 2024, č. 2, s. 51-58. ↩︎
  58. NAGY, Géza. Pozsonyi puskaművesek s a régi magyar puskaművesség. In Archaeologiai Értesítő, 1911, s. 226. ↩︎
  59. Adressbuch aller Länder der Erde, der Kaufleute, Fabrikanten, Gewerbetreibenden, Gutsbesitzer etc., Band 18: Ungarn, Kroatien und Slavonien. Mníchov: G. Schuh & Cie, 1908, s. 773a. ↩︎
  60. TEMESVÁRY, Pistolen, s. 48. ↩︎
  61. VALACHOVIČ, Pavol. Poslední bratislavskí puškári. In Pamiatky a múzeá, roč. 59, 2010, č. 1, s. 62-64. ↩︎
Citácia:
RYBÁRIK, Peter. Perspektívy archívneho výskumu puškárstva na Slovensku. In Archívny almanach, Vol. VIII, 2026, No. 1, p. 66-74.