LUZ, Rastislav: Niekoľko poznámok k výstave „Archívy – základ identity štátu“. In Archívny almanach, Vol. VIII, 2026, No. 1, p. 91-95.
The article critically analyses the exhibition Archives – The Foundation of State Identity, organised in 2025 by the Department of Archives and Registry Records of the Ministry of the Interior of the Slovak Republic in cooperation with the state archives. The exhibition, held at Bratislava Castle, commemorated the seventieth anniversary of organised archival administration in Slovakia and the fiftieth anniversary of the first Slovak archival law. The study evaluates the conceptual framework, target audience, visual presentation and professional accuracy of the exhibition. Particular attention is devoted to the marginalisation of non-state archives, the excessive textual character of the panels, inadequate graphic design, insufficient promotion and numerous terminological and factual inaccuracies. The article also criticises inappropriate methods of exhibiting original archival documents, which contradicted declared principles of archival preservation. Although the exhibition possessed significant educational and cultural potential, the author argues that its execution failed to communicate convincingly the proclaimed role of archives as a foundation of state identity.
Keywords: archival exhibition, archival heritage, state archives, archival terminology, Slovakia
Odbor archívov a registratúr SVS MV SR v spolupráci so štátnymi archívmi pripravil v priestoroch Bratislavského hradu výstavu „Archívy – základ identity štátu“, ktorá bola pre návštevníkov prístupná počas mesiacov február a marec roka 2025. Nadviazal ňou na sériu výstav, ktoré organizuje každoročne od roku 2018 formou panelových prezentácií. V minulom roku, ako uvádzal podtitul výstavy, boli podnetom dve výročia – 70 rokov organizovaného archívnictva na Slovensku a 50 rokov od prijatia prvého zákona o archívnictve. Návštevníci dostali možnosť pozrieť si niekoľko desiatok panelov, ktoré priniesli informácie o dejinách archívnictva na našom území, dejinách a súčasnosti jednotlivých štátnych archívov a o odborných archívnych činnostiach. Panely boli doplnené vitrínami s originálmi archívnych dokumentov a dokonca aj dvoma inštaláciami, z ktorých jedna predstavovala historickú pracovňu archivára a jedna historický archívny depot.
Hneď v úvode sa treba pristaviť pri slove „návštevník“ a otázke, kto bol vlastne podľa autorov cieľovou skupinou, pre ktorú bola výstava určená? Boli to sami archivári? Potom by asi boli zbytočné panely venované náplni ich každodennej práce, tvorené zväčša textami prebratými zo zákonov, vyhlášok a podobných dokumentov. Boli to turisti? Tých asi nezaujímajú texty detailne opisujúce organizačné zmeny v sieti archívov či na jednotlivých archívnych pracoviskách, ale ani podrobné zoznamy riaditeľov archívov. Alebo to boli ľudia zo zahraničia? Týchto môžeme iste vylúčiť, pretože texty panelov boli len v slovenčine a obsah celej výstavy bol pre cudzincov zhrnutý na letákoch položených pri vstupe. Na tom anglickom, s rozsahom textu 16 riadkov, sa návštevník napríklad dočítal, že v minulosti bývali dokumenty v archívoch „pokryté machom“ (covered in mosses). Táto zaujímavosť sa dá vysvetliť len tak, že v texte určenom na preklad bol preklep (mach/mech), text aj s preklepom bol vložený do internetového prekladača a výsledok bol bez kontroly vytlačený a umiestnený na výstave. Kto bol teda cieľovou skupinou výstavy? Odpoveď na túto otázku sa ťažko hľadala aj po viacnásobnej prehliadke.
Ako avizoval podtitul výstavy, jedným z dôvodov jej vzniku bolo polstoročie od prijatia zákona č. 149/1975 Zb. o archívnictve. Jeho obsahu bola venovaná asi polovica jedného z panelov. Z textu sme sa dozvedeli, že podľa tohto zákona bola riadiacim orgánom archívnictva na Slovensku archívna správa, že ministrovi mala radiť Vedecká archívna rada a že archívy boli odbornými zariadeniami. Podrobne bola opísaná sieť štátnych archívov a len jedinou vetou, akoby náhodou, sa spomenula aj existencia mestských archívov a archívov iných právnických osôb. Je to žalostne málo, ak uvážime, že jednotlivým typom archívov sa venuje 9 paragrafov uvedeného zákona, z toho až 4 hovoria o archívoch mestských, podnikových a osobitných. Kým autor zákona týmto skupinám archívov venoval takmer rovnaký priestor ako štátnym archívom, autori výstavy sa rozhodli ich existenciu návštevníkovi prakticky zatajiť. Texty panelov hovorili o „archívoch“, no v skutočnosti sa tým mysleli len archívy štátne. Špecializované archívy akoby na Slovensku ani neexistovali. Z mestských archívov boli síce prezentované dokumenty uložené v Archíve mesta Bratislavy a Archíve mesta Košice, no podľa tirážneho panela ani jeden z nich dokumenty na výstavu neposkytol. Ako sa teda tieto archívne dokumenty na výstavu dostali? Boli azda prezentované bez ich vedomia? Cirkevné archívy boli zastúpené len fotografiou jednej zo zoborských listín. Pri obrázku síce citácia odkazovala na príslušný diecézny archív, no v skutočnosti bola fotografia celkom zhodná s tou, ktorá sa dá nájsť na wikipédii.
Pokiaľ ide o grafickú stránku panelov, táto v ničom nevybočila zo štandardu na-staveného v predošlých rokoch. Každý panel bol preplnený textom a fotografie slúžili len akoby na vyplnenie voľného miesta. Pre návštevníka mohol byť zaujímavý rukopis Chaloupeckého správy o aplikácii Trianonskej mierovej zmluvy pre oblasť archívnictva, no fotografia bola zmenšená na rozmer približne 6 x 10 cm a navyše bola neostrá. Hárok zo sčítania ľudu bol z pôvodného formátu približne A4 zmenšený na formát A5 a teda bol úplne nečitateľný. Viaceré fotografie boli orezané do textu – napr. súpis mestských privilégií Trenčína bol takto orezaný až z troch strán. Za zmienku stoja iste aj fotografie vyhotovené zrejme mobilmi, pri jednoduchom položení dokumentov na stole, na ktorých bolo potom vidno tiene (napr. fotografie z archívneho fondu Archív Povereníctva vnútra). A vo výpočte podobných nedostatkov by sa dalo pokračovať. Takéto chyby narúšajú estetický a profesionálny dojem z výstavy a degradujú úroveň prezentácie.
Väčšina archívov bola prezentovaná fotografiami zachytávajúcimi pohľady do prázdnych bádateľní, pohľady na príručné knižnice či na archívne budovy. V prípade Slovenského národného archívu (ďalej len SNA), ktorý sídli v jednej z ikonických stavieb slovenskej architektúry obdobia socializmu a je pravidelným cieľom exkurzií slovenských i zahraničných architektov, boli na výstave prezentované iba dve fotografie budovy. V skutočnosti to ale bola jedna fotografia použitá dvakrát a navyše vyhotovená v roku 1983, pri jeho otvorení.
Aj ďalšie grafické chyby z predošlých rokov sa opakovali bezo zmeny. Panely boli napr. naplnené takmer po zem a posledné texty i fotografie boli umiestnené vo výške kolien. Pre ich pozretie si návštevník musel čupnúť alebo kľaknúť.
Zo stránky odbornej je treba vypichnúť nesprávne používanie archívnej terminológie, čo je na výstave o archívnictve naozaj prekvapujúce. Na celej výstave sa hovorilo len o fondoch (napr. vo všetkých citáciách) namiesto archívnych fondov. Dokumenty sa podľa textov panelov aj popisiek ukladajú v depozitároch, i keď vyhláška č. 628/2002 Z. z. používa termín depot a tento termín je úplne bežný aj v každodennej praxi. V textoch panelov sa spracúvali archívne dokumenty, i keď archívna teória hovorí o spracúvaní archívnych fondov a zbierok a nie jednotlivých dokumentov. V citáciách sa dalo stretnúť s nesprávnymi názvami archívnych súborov (napr. Minister Československej republiky s plnou mocou pre správu Slovenska – uvádzaný bez ČSR, alebo Magistrát mesta Banská Štiavnica a Banská Belá – uvádzaný bez Banskej Belej) ale aj s archívnymi súbormi, ktoré podľa evidenčných listov aktuálnych v čase konania výstavy ani neexistovali (napr. „Dokumentácia k fondom hodnoverných miest“ v prípade SNA, ale aj rôzne zbierky fotografií v prípade viacerých archívov). V jednom z textov na paneloch sa nachádzala informácia, že v minulosti sa dokumenty v archívoch ukladali „v kožených kapsách či vakoch (ladulách)“ – slovom ladula sa v skutočnosti označovali truhlice na dokumenty a pre vaky sa používal latinský termín capsa. Tieto chyby sú však pochopiteľné, ak uvážime, že za celú odbornú stránku desiatok panelov zodpovedala (aspoň podľa tirážneho panelu) len jediná osoba.
Autori, ktorých mená sa mimochodom nikde na výstave neuvádzali (tirážny panel uvádzal len jedného „garanta“ a rôznych „koordinátorov“), sa rozhodli zaujímavo prezentovať problematiku ochrany archívnych dokumentov. Tejto otázke boli venované až štyri panely, na ktorých boli zachytené jednotlivé odborné činnosti ale aj nástroje a zariadenia (medzi nimi aj sterilizačná komora v SNA, pri ktorej chýbala informácia, že je už viac ako 10 rokov nefunkčná). Návštevník tak mohol nadobudnúť dobrý pocit, že o archívne dokumenty je v sieti štátnych archívov naozaj kvalitne postarané. Naozaj iba „mohol“ nadobudnúť, pretože o niekoľko krokov ďalej boli bez akejkoľvek ochrany voči slnečnému žiareniu a výkyvom teploty vystavené pergamenové fragmenty zo stredovekých kódexov, najstaršia (stredoveká) účtovná kniha na území Uhorska, či dokonca sklenené negatívy. O koľko sa skrátila ich životnosť po mesačnom vystavení vo vitríne priamo oproti oknu? Jeden z dokumentov, ktorý sa pre svoje rozmery nezmestil do vitríny, bol prehnutý a prichytený o policu drevenými štipcami.
Príprave výstavy sa venovali pracovníci OAR a štátnych archívov od jesene 2023, teda bezmála jeden a pol roka. Organizátorovi sa pre ňu podarilo získať priestory na Bratislavskom hrade, čo je jedno z turisticky najnavštevovanejších miest v celej krajine. Priestory boli napriek tomu stále prázdne, počet návštevníkov dosiahol jednotky denne, pretože sa pozabudlo na akúkoľvek reklamu (napr. na portáloch ako kam- domesta.sk a pod.). Aj pracovníci SNA, ktorí na výstave zabezpečovali dozor, dostali pozvánku len dva dni pred vernisážou.
Napriek množstvu textov, ktorému bol návštevník vystavený, sa v žiadnom z nich nedočítal, prečo vlastne majú archívy tvoriť „základ identity štátu“, ako to tvrdil názov výstavy. V čom tento základ spočíva? Odpoveď na túto otázku mali návštevníkovi ponúknuť autori, no nespravili to. Téma výstavy mala jednoznačne potenciál. Výstava mohla poukázať na obrovský význam archívov všetkých typov pre spoločnosť, na odborné kvality slovenských archivárov a výsledky ich každodennej práce. Bol tento potenciál využitý?
SUMMARY
A FEW REMARKS ON THE EXHIBITION “ARCHIVES – THE FOUNDATION OF STATE IDENTITY“
The contribution reviews the exhibition Archives – The Foundation of State Identity, organised by the Department of Archives and Registry Records of the Ministry of the Interior of the Slovak Republic in cooperation with the state archives and presented at Bratislava Castle in February and March 2025. The exhibition belonged to a series of annual panel exhibitions prepared since 2018 and commemorated two anniversaries: seventy years of organised archival administration in Slovakia and fifty years since the adoption of the first Slovak archival law.
Attention is devoted primarily to the unclear definition of the exhibition’s target audience and to its strongly textual and insufficiently accessible presentation. The exhibition concentrated almost exclusively on state archives while marginalising municipal, ecclesiastical and specialised archives, despite their important position within the Slovak archival system. The treatment of the 1975 archival law remained superficial and failed to reflect the diversity of archival institutions recognised by the legislation itself.
A substantial part of the text analyses the visual and professional shortcomings of the exhibition. The panels were overloaded with text, photographs were frequently too small, blurred or improperly cropped, and some exhibits were positioned in ways that made viewing uncomfortable for visitors. Numerous terminological and factual inaccuracies were also identified, including incorrect archival terminology, imprecise citations of archival fonds and inadequate English translations.
The author further highlights the contradiction between the declared emphasis on archival preservation and the inappropriate exhibition conditions for original archival documents, including medieval manuscripts and glass negatives displayed without sufficient protection. Despite the prestigious location at Bratislava Castle, the exhibition also suffered from minimal public promotion.
Although the project possessed considerable educational and cultural potential, it ultimately failed to explain convincingly why archives should represent “the foundation of state identity” and did not adequately present the broader social significance of archives and archival work.