← Späť na zoznam ročníkov

Najstaršie súpisy fajčiarov Liptovskej stolice z rokov 1734 – 1744

CHURÝ, Slavko

Rozsah: 75-90

CHURÝ, Slavko. Najstaršie súpisy fajčiarov Liptovskej stolice z rokov 1734 – 1744. In Archívny almanach, Vol. VIII, 2026, No. 1, p. 75-90.1

The article analyses the earliest preserved conscription lists of tobacco smokers in Liptov County from 1734 – 1744, with particular attention to their fiscal, administrative and social significance. The oldest list, compiled in 1734, records smokers in the eastern and northern districts, while the 1735 conscription covers the whole county and was authenticated by the county notary and seal. Further lists from 1742 and 1744 document changes in the number of taxed smokers, local differences, tax rates and exemptions, as well as cases of concealed smoking. The sources iden-tify individual taxpayers by name, settlement, social status and, occasionally, occupation, including millers, innkeepers, servants, shepherds and craftsmen. They also record curial villages and privileged market towns. By comparing the lists, the study shows the spread of tobacco consumption in eighteenth-century Liptov and demonstrates the value of fiscal conscriptions for social, economic and microhistorical research in Kingdom of Hungary during the early modern period.

Keywords: tobacco smokers, fiscal conscription, Liptov County, early modern taxation, social history



Súpis fajčiarov východného a severného okresu z roku 17342
Najstarší súpis fajčiarov z Liptova sa zachoval z roku 1734, eviduje však iba osoby z východného a severného okresu Liptovskej stolice. Do severného okresu patrili už od 16. storočia mestečká Bobrovec, Liptovský Trnovec a Liptovská Sielnica,3 ale tiež Kvačany.4 Konskriptori podchytili fajčiarov nielen v poddanských, ale aj kuriálnych obciach. Na prvom mieste je uvedený Jalovec, kde bol fajčiarom iba jediný obyvateľ, a to Andrej Buza.
V Bobrovci (oppidum Bobrócz) fajčili Juraj Kováč, Juraj Hán, Pavol Hán, Pavol Matuon, Ján Matuon, Ján Rakovie, Andrej Mašura, Ján Dunaj, Juraj Jalovecký alias Valek, Martin Kuriš, Martin Spilý, Ján Bunta, Juraj Pavlík, Juraj Molko, Matej Variečka, Pavol Kokavec, Ján Faber, Ján Hrtko, Michal Butora a Matej Rezin, celkove 20 ľudí.
V Bobrovčeku (possessio Kis Bobrócz) to boli Martin Čajka, Martin Švec, Adam Hudec, Andrej Adamovie, Ján Slamka, spolu 6 fajčiarov.
V Liptovských Beharovciach (possessio Beharfalva) našli iba jedného fajčiara. Bol ním Ján Bukový.
Pavlova Ves bola už väčšou dedinou (possessio Pálfalva), ktorá patrila Likavskému panstvu. Fajčili tu Michal Tomkovie, Martin Tomkovie, Ján Dvorský, Ján Novák, Adam Balco, Pavol Kornetovie, Ján Baláž, Ján Kačura, Ján Poliak, ktorý slúžil u bližšie neurčeného kováčskeho majstra a Martin
Madaj, zamestnaný ako pastier. Žilo tu 10 fajčiarov.
Mestečko Liptovský Trnovec sa pýšilo niektorými privilégiami (oppidum Tarnócz). Aj tu bývali fajčiari Mikuláš Sekan, Martin Vozárik, Ján Gajdošík, Pavol Gajdošík, Andrej Červen, Ján Holička, Pavol Sokolík, Juraj Laco, Juraj Holý, Matej Krmešský, Pavol Kalo, Ján Škvarka, Matej Gajdošík, Pavol Bohuš, Martin Ondruš, Matej Dzurian, Ján Kutný, Matej Vozárik, Matej Šipka, Ján Hajčík, bližšie
neurčený mlynár, Tomáš Bela, Ján Silo, Juraj Klonka, Ján Kakus, Andrej Joannides, Pavol
Rýdzik, Matej Ondrus, Martin Pudiš, Martin Novák, Ján Benda, Juraj Sekan, Martin Karnik
a Ján Simonides mladší. Celkove tu zaevidovali 34 fajčiarov.
V Beňušovciach (possessio Benyusfalva) fajčili len Andrej Sivý a Ján Bria, označený ako kraviar (bubuleus).
Huty vykazujú v roku 1734 celkove 9 fajčiarov. Boli to Michal Vyparina, Pavol Butora, Matej Vyparina, bedár (nihil habens), Martin Budon, Jakub Simoniak, Ján Malek, Michal Fidora, Ján Palčon a Ján Figus.
Vo Veľkom a Malom Borovom (possessio Borove cum Szvinyarky) fajčil Ján Glončiak, Michal Peromhon, Andrej Gurčák, Michal Čumiak, Adam Peornor, Ján Kujaniak, Matej Lišak, Juraj Chovanec, Andrej Gurčak, Adam Porčiak, Ján Frajčec, Andrej Kantarak, Juraj Pelach, Matej, služobník Jána Semraka a Pavol Sekej, celkove 14 duší.
V Kvačanoch (possessio Kvacsan) zaevidovali 5 fajčiarov. Patrili medzi nich Ján Tkáč, Matej Mlynarčík, Andrej Vadovický a dvaja lesní strážnici (custodes montium) Michal Gregorec a Tomáš Tkáč.
Vo Vyšných Matiašovciach5 fajčil iba Ján Staník. Obec je označená ako Felső Mattyasocz.
Iba traja fajčiari bývali v Dlhej Lúke (possessio Hoszureth).6 Boli to Martin Rohaj, Juraj Gašperík a Pavol Kováčik.
V malej dedine Brnice (possessio Brnycze)7 je zaevidovaný ako fajčiar Ján Siska, ktorý obchodoval s hubami – jelenicami (cum cervinos fungis quaestum).
V Bobrovníku (possessio Bobrovnik) fajčili Ján Kunik, Ján Chudý, Ján Prachno, Juraj Kunik alias Gaško, Ján Štetina, Andrej Ondrichon, Ján Stanko, celkove 7 obyvateľov.
Tvarožná (possessio Tvarosna)8 vykazuje 4 fajčiarov. Boli to Pavo, sluha zemana Jána Šelméciho, Andrej Straka, Pavol Straka mladší a mlynár Pavol Planka.
Jediný fajčiar bol v Parížovciach (possessio Parishaza),9 bol to Matej Stečko.
Aj v Nižných Matiašovciach žil iba jeden fajčiar, Michal Gajdoš. Obec je označená ako possessio Alsó Mattyasocz.
Viac fajčiarov zdanili v Liptovskej Sielnici (oppidum Szielnicse). Boli to Andrej Koma, Pavol Mach, Martin Leko, Juraj Vozár, Pavol Randa, Ján Lovich, Ján Jaško, Tomáš Čuriak, Pavol Šiarnik, Juraj Buzovie, Pavol Gabaj, Ján Stanko, Andrej Tomovie, Tomáš Dzurkovie, Tomáš Ambroz, Matej Ambros, Ján Ambroska, Pavol Ambroska, Matej Fajčík, Michal Kvasno, Ján Krmeský, Juraj Klukaň, Juraj Bubuleus, Juraj Janík, Ján Hrubých, Martin Ambros, Adam Mach, Pavol Benčiak, Imrich Garny, Matej Garaj, Ján Janík, sluha Matej, Andrej Kapina, Michal Borovský, Tomáš Randa a Jančo Mach. V mestečku fajčilo 36 obyvateľov, najviac zo všetkých obcí severného okresu Liptovskej stolice.
V Prosieku (possessio Proszek) bývali fajčiari Ondrej Sekan, kováč Martin Grešo a mlynár Andrej.
V Svätej Anne (possessio Sz. Anna)10 zaevidovali ako fajčiarov 4 osoby. Boli to Andrej Hubač, Martin Hubač, Pavol Balojčiak a Juraj Kostolný.
V osade Dušany (possessio Dusany)11 žil fajčiar Juraj Boljo.
V Jánošovciach (in Janoshaza)12 to bol Martin Delaj.
Liptovský Ondrej bol v prvej polovici 18. storočia malou dedinou. V roku 1734 tu však fajčilo až 10 obyvateľov. Medzi nich patrili Ján Šabla, Martin Jambrich, Ján Blaške, Tomáš Chylus, Ján Šuba, Matej Mních, Tomáš Hrnčiar, Pavol Hrnčiar, Ján Slatkan, Matej Korenica a Juraj Matuon, poľný hájnik (custos agrorum) miestnych zemanov.
V Nižných Ráztokách (possessio Alsó Rasztoka)13 fajčili Juraj Šuba Juraj Kapa a Andrej Sekej.
Vo Vyšných Ráztokách to bol Ján Sekej. Obec je označená ako possessio Felső Rasztoka.
Fajčiari zo severného okresu Liptovskej stolice odviedli roku 1734 do domácej pokladnice ako daň celkove 90 zlatých a 50 denárov. Jeden fajčiar platil ročnú daň vo výške 50 denárov. Konskriptori tu zaevidovali 177 osôb, ktoré prepadli fajčiarskej vášni.

Súpis fajčiarov severného okresu z roku 174214
Súpis fajčiarov sa v roku 1742 uskutočnil tiež v severnom okrese Liptovskej stolice. Pravda, v konskripcii sú okrem fajčiarov podchytení aj libertini (slobodní sedliaci) a iné skutočnosti. Taxa za fajčenie sa pohybovala vo výške od 40 do 50 denárov ročne.
Na prvom mieste je v súpise uvedená dedina Nežitovce (Nežethaza).15 Fajčilo tu 6 obyvateľov, medzi nimi krčmár Pavol Kuna a jeho brat, ktorý bol mlynárom.
V Hliníku16 sa k fajčeniu prihlásili 4 ľudia, medzi nimi syn miestneho mlynára.
V Parížovciach, ktoré patrili Dvornikovičovcom fajčil iba Matej Sležko a želiar Martin Štetina, ktorý bol zamestnaný ako sluha.
Fajčiari sa našli i v Bobrovníku. Bol to Ján Štetina, Ondrej Gabrienik, Ladislav Gabrien a Ondrej Gaško.
V malej dedine Tvarožná sú ako fajčiari evidovaní Ondrej Brusko a Juraj Gajdošík.
V osade Dušany oficiálne fajčili 4 osoby. Boli to Juraj Guran aliter Bollyó, Ondrej Droppa, mlynár Ondrej Kostolný a jeho sluha.
V Jánošovciach fajčeniu holdovali Martin Delaj a Juraj Lovich.
Vo Svätej Anne všetci fajčiari platili rovnakú taxu vo výške 50 denárov ročne. Boli to Michal Zubor, Martin Šimovie, Martin Hubač, Pavol Maďar, Juraj Kostolný a Juraj Cešovie.
V Ižipovciach17 konskriptori zapísali 3 fajčiarov. Ján Semrak a Michal Sekej platili daň po 50 denárov ročne, tretí fajčiar Ján Hudimačik iba 40 denárov, keďže pociťoval bolesti zubov (dolorem dentium).
V súpise ďalej nasleduje dedina Prosiek so 7 fajčiarmi. Zdanený bol aj obyvateľ so zaujímavým menom Ondrej Turzo.
V malej dedinke Zádiel18 obyvatelia nefajčili.
Vo Veľkom a Malom Borovom (Borove et Swinarky) zdanili 8 fajčiarov. Ondrej Gurčiak tiež patril medzi fajčiarov, ale taxu neplatil, pretože fajčivo dostával ako almužnu od ostatných (ex elemosyna). 13
V Novoti19 fajčil iba Juraj Pelašiak, ktorý bol sklenárom. Platil daň 40 denárov
ročne.
V Hutách zaevidovali 6 fajčiarov. Boli to Ján Riška, Michal Fiderak, Ján Malčiak, Juraj Vyparina, Adam Butora a Michal Figus.
V osade Ráztoka, ktorá patrila Jób-Fančaliovcom,20 fajčiarov nebolo.
V súpise z roku 1742 sú ako fajčiari v Kvačanoch označení Michal Hornikovie, Tomáš Tkáčovie, Ján Tkáčik, Matej Matuga, Ján Pelach, Tomáš Pelach a Adam Mlynárovie. Všetci platili taxu po 50 denárov ročne. Ján a Tomáš Pelach boli mlynármi.
V dedine Dlhá Lúka (Hoszu-Réth) fajčili traja obyvatelia, a to Ján Greciak, Pavol Kováčik a Ján Holý.
Vo Vyšných Matiašovciach zaevidovali dvoch fajčiarov. Boli to Michal Stanik a Pavol Bela.
V Nižných Matiašovciach konskriptori našli troch fajčiarov. Taxu po 50 denárov ročne odvádzali Matej Sopko, Matej Pišut a bližšie neoznačený mlynár.
Mestečko Liptovská Sielnica bolo hustejšie osídlené, a tak tu zaevidovali až 23 fajčiarov, medzi nimi bol aj sluha v mlyne. Všetci odvádzali taxu po 50 denárov ročne.
V dedine Brnice fajčiari nebývali.
Viac fajčiarov sa našlo i v mestečku Liptovský Trnovec. Zdanených bolo 26 obyvateľov, medzi nimi mlynár, sluha richtára a druhý iný sluha.
V Beňušovciach (Benyushaza)21 sú ako fajčiari uvedení Matej Ondruš, Juraj Namic a Juraj Briga.
V Liptovských Beharovciach (Beharfalva) fajčil Ján Sipka, ktorý odvádzal daň 40 denárov a Juraj Vankuš, ktorý platil ročne iba 20 denárov. Znížená daň bola odôvodnená jeho chudobou (hic ad extremam mendicitatem reductus).
V Bobrovčeku fajčili 4 ľudia, a to Juraj Badek, Ondrej Chaban, Martin Čajka a Ondrej Adamovie.
V Pavlovej Vsi bolo 5 fajčiarov, Martin Novákovie, Adam Červen, mlynár, Martin Valo a Martin Balcovie. Ten zaplatil daň 50 denárov až po zákroku stoličného hajdúcha.
V mestečku Bobrovec (oppidum Nagy Bobrócz) zaevidovali 28 obyvateľov, ktorí sa priznali k fajčeniu. Všetci odvádzali daň po 50 denárov.
V Jalovci Ján Chrap, mlynár a Martin Baláž za fajčenie dávali po 50 denárov ročne, kým Ondrej Burza bol oslobodený od dane, keďže bol veľmi starý (valetudinarius).
V Trstenom nebolo fajčiarov.
Až 15 fajčiarov zaevidovali v obci Svätý Ondrej, 9 z nich odvádzalo daň po 40 denárov, Ján Vodila platil 25 denárov, čo sa odôvodňovalo chudobou, 4 obyvatelia zaplatili daň od fajky neskoršie (taxam a pipis deponere).
Napokon vo Vyšných a Nižných Ráztokách našli 6 fajčiarov.
V severnom okrese Liptovskej stolice zdanili celkove 169 fajčiarov.

Súpis fajčiarov Liptovskej stolice z roku 173522
Prvý zachovaný súpis fajčiarov z celého Liptova sa hlási do roku 1735. Stolica ho vyhotovila pre daňové potreby. Notár Liptovskej stolice Juraj Matiašovský ho overil stoličnou pečaťou a podpisom na zasadnutí kongregácie 15. júna 1735 v Liptovskom Mikuláši.23 V niektorých podrobnostiach sa líši od súpisu fajčiarov vo východnom a severnom okrese z roku 1734. Fajčiarov však mohlo pribudnúť alebo ubudnúť, prípadne mohlo ísť o chybu. Každý fajčiar odvádzal daň vo výške 50 denárov ročne (bolo to pol zlatky). Bola to dosť značná suma, keďže v tridsiatych rokoch 18. storočia stálo jedno kurča okolo 5 denárov. Súpis fajčiarov je vyhotovený podľa štyroch okresov, ktoré vtedy jestvovali v Liptove.
Na prvom mieste je uvedený východný okres (processus orientalis), do ktorého patrili obce na východ od Liptovského Mikuláša. Pravda, nie v každej obci sa roku 1735 našli fajčiari. Na prvom mieste je uvedené Dovalovo, kde zdanili iba 2 fajčiarov. V Hybiach, ktoré patrili k väčším sídliskám, fajčilo 24 ľudí, Važci 10, Štrbe 16, Východnej 8, Liptovskej Kokave iba 3, Pribyline, dosť veľkej dedine len 2, Vavrišove iba 1, Liptovskom Petre 2, Liptovskom Jáne 4, Závažnej Porube 8, Ploštíne-Iľanove 4. V stoličnom sídle Liptovskom Mikuláši zdanili len 13 fajčiarov, Vrbici 12,24 Vrbickom Huštáku 5.25 Smrečany vykazujú 5 fajčiarov, Žiar 2, Veterná Poruba 2, Vitálišovce 2, Liptovský Ondrej 1, v Konskej nebol ani jeden (hic loci nullus repertus), v Podturni iba 1, Liptovskej Porúbke 6, Okoličnom 2, Uhorskej Vsi 4, Stošiciach 1. Fajčiari z východného okresu roku 1735 odviedli na daniach 69 zlatých a 50 denárov.
Južný okres (processus meridionalis) sa rozkladal na juhozápade Liptovskej stolice. Na prvom mieste sú v konskripcii uvedené Andice26 s 1 fajčiarom, kým v Palúdzke ich bolo 20, Bodiciach 7 vrátane mlynára z horného mlyna i s 2 synmi, ktorí tiež fajčili. V Demänovej zaevidovali 8 fajčiarov, v Paludzi 9 vrátane dvoch mlynárov z prostredného mlyna v dedine. Vo Svätom Kríži fajčilo 5 obyvateľov, Motkovisku 4,27 Priechode 1,28 Fiačiciach 629 a Lazisku 4.30 Dechtáre31 vykazujú 4 fajčiarov, Krmeš až 14,32 Vlachy 6, Liptovské Kľačany 8. Napodiv v ľudnatom mestečku Nemecká Lupča33 ich bolo iba 12. V Kráľovskej Ľubeli34 to boli 4 fajčiari, v Zemianskej Ľubeli 5, napokon v Dúbrave 7. Fajčiari z južného okresu Liptovskej stolice spolu zaplatili daň vo výške 62 zlatých.
V severnom okrese (processus septentrionalis) ležalo mestečko Liptovský Trnovec, v ktorom zaevidovali len 3 fajčiarov. V Liptovských Beharovciach fajčil iba 22 1 poddaný, Bobrovci 4, Jalovci 1, Bobrovníku tiež 1, Liptovskom Ondreji až 7. Iba 1 fajčiar bol v Parížovciach, 1 v osade Dušany a 1 v Ižipovciach. V časti Prosieka, ktorá patrila Kubíniovcom, fajčil 1 poddaný, v časti, ktorú vlastnili Jób-Fančaliovci, tiež iba 1 sedliak. Vo Sv. Anne to boli 2 obyvatelia, v Borovom 5, Hutách 7 a napokon v Liptovskej Sielnici 15. Kvačany a Nižné a Vyšné Matiašovce patrili tiež do severného okresu, ale roku 1735 tu nefajčil ani jeden obyvateľ. Fajčiari severného okresu prispeli v roku 1735 do domácej pokladnice Liptovskej stolice sumou 26 zlatých a 90 denárov.
Centrom západného okresu (processus occidentalis) bol Ružomberok. Hoci išlo o dosť ľudnaté mesto, fajčilo tu iba 11 obyvateľov, v dedine Liptovské Sliače 12, Liskovej 5, susednej Likavke tiež 5, Martinčeku iba 1, Černovej 5 a Stankovanoch 3. V Hubovej zaevidovali 4 obyvateľov, ktorí fajčili, Švošove 3, Komjatnej 6, Liptovskej Teplej 5, Madočanoch 2, Lúčkach 7, Turíku 3, Potoku 1, v osade Vrbie35 fajčili krčmár so synom a jeden poddaný, celkove 3 obyvatelia, Malej Štiavnici 2,36 z nich 1 bol mlynárom, Veľkej Štiavnici tiež 2,37 Sedliackej Ludrovej 6,38 Vlkolínci 2, Zemianskej Ludrovej 1, Bielom Potoku 4, Vyšnej Revúcej 2, Prostrednej Revúcej 2, Nižnej Revúcej
3,39 Liptovskej Osade tiež 3. V Liptovskej Lúžnej fajčili šoltýsi i poddaní, celkove 6 osôb, Svätom Michale 1,40 Bešeňovej 2, Ivachnovej 1, Svätej Mare 5,41 Vlaškách 2. Obyvatelia západného okresu odviedli za fajčenie 59 zlatých ročne.
Domáca pokladnica Liptovskej stolice získala v roku 1735 za fajčenie celkove 216 zlatých a 50 denárov. V Liptove bolo v tomto roku celkove 432 fajčiarov.

Súpisy fajčiarov východného a severného okresu z roku 174242
Z roku 1742 sa zachovali súpisy fajčiarov z východného a severného okresu. Počet fajčiarov v niektorých obciach východného okresu oproti tridsiatym rokom 18. storočia vzrástol. Stoličný úrad znížil fajčiarsku daň o 20 denárov a roku 1742 každý fajčiar (tabacarius) odvádzal do domácej pokladnice Liptovskej stolice 30 denárov ročne.
Na prvom mieste je v súpise uvedený Svätý Peter (Szent Peter).43 V dedine úradne fajčilo 13 obyvateľov, medzi nimi mäsiar Matej Mäsiar, mlynár Samuel Moravčík a krčmár Matej Pekár. Vrchnosť zaevidovala aj takých obyvateľov, ktorí svoju fajčiarsku vášeň tajili. V Petre žili 4 takíto ľudia.
Vo Vavrišove zaevidovali 10 obyvateľov, ktorí sa k fajčeniu priznali a riadne platili daň, 4 však fajčenie zatajili.
Pribylina bola v prvej polovici 18. storočia ľudnatá dedina, ktorá patrila Pongrácovcom. Počet fajčiarov tu vzrástol na 32 osôb. V rodine Mateja Bolvanského fajčil aj syn. Zatajených fajčiarov tu nenašli.
V mestečku Hybe, ktoré patrilo pod jurisdikciu panstva Liptovský Hrádok sa k fajčeniu prihlásilo 24 obyvateľov.
Vo Východnej zaevidovali 26 fajčiarov. Michal Šiška, Ondrej Švec a Ján Kukan svoju vášeň zatajili.
Važec bol jednou z najľudnatejších dedín v hornom Liptove. V niektorých rodinách fajčili viacerí, celkove tu zaevidovali 53 fajčiarov, 5 ľudí sa nepriznalo.
V susednej Štrbe zdanili 44 obyvateľov, ktorí sa oddávali fajčeniu. Starousadlík Ján Strebala fajčil aj so svojim sluhom, 7 ľudí fajčenie tajilo.
V Liptovskej Tepličke, ktorá patrila panstvu Liptovský Hrádok, fajčilo v roku 1742 iba 7 ľudí, hoci dedina bola rozľahlá a ľudnatá, 3 obyvatelia fajčenie zatajili.
V Kráľovej Lehote zaevidovali 10 osôb, ktoré pravidelne fajčili. Fajčiaceho našli Jána Šedivého a fajčila aj jeho manželka, pôvodom zemianka. Daň im stiahli dodatočne. Štyria obyvatelia žili na panských salašoch, fajčili, ale k zdaneniu sa neprihlásili.
Liptovská Porúbka vykazuje celkove 28 fajčiarov, 6 osôb sa k fajčeniu nepriznalo a neplatilo daň.
Podľa súpisu v Podturni bolo zdanených 16 fajčiarov, 1 obyvateľ fajčil tajne a neplatil.
Vrbica v susedstve Liptovského Mikuláša bola samostatným mestečkom (oppidum Werbicze). Konskriptori tu zdanili 91 fajčiarov, najviac v celom Liptove, 16 fajčiarov zdaneniu uniklo.
Samostatnou obcou bol v 18. storočí Vrbický Hušták. V roku 1742 tu zdanili 13 fajčiarov.
Ploštín bol spojený s obcou Iľanovo (possessio Plostin et Ilano), evidencia zachytila 9 fajčiarov.
Smrečany (Szmretsan) boli neveľkou obcou, fajčilo tu 8 obyvateľov.
V susedstve sa rozkladala menšia dedina Žiar, v ktorej zdanili 6 fajčiacich
osôb.
Vo Veternej Porube, ktorá ležala vo vrchoch bývalo 5 ľudí, ktorí sa prihlásili k fajčeniu a boli zdanení.
Vo Vitálišovciach44 fajčil oficiálne iba 1 obyvateľ, a to Michal Mlynár aliter Nemček, Matej Tkáčik so synom sa k fajčeniu nepriznali.
Fajčiari sa našli i v obci Svätý Ondrej. Zdanili tu 13 osôb, v Konskej fajčilo 5 obyvateľov, v Jakubovanoch 6 a v Hôre ani jeden.
V Jamníku, ktorý patril rodine Podturniansky, fajčilo 7 ľudí, medzi nimi obyvateľ s príznačným menom Matej Tabak.
Beňadiková v susedstve vykazuje 5 osôb, ktoré fajčili a 4 osoby, ktoré tiež fajčili, ale sa nepriznali. V Závažnej Porube zaevidovali 22 fajčiarov a 3 osoby, ktoré síce fajčili, ale sa nepriznali. Podľa súpisu z roku 1742 v Liptovskom Jáne bývalo 10 obyvateľov, ktorí fajčili, Uhorskej Vsi 8, Podhoranoch ani jeden, Stošiciach 2 a Okoličnom 7.
Centrom východného okresu bol Liptovský Mikuláš, od 17. storočia stoličné sídlo. Roku 1742 v meste zdanili 32 fajčiarov, o 7 ľuďoch sa vedelo, že fajčia, ale daň nechceli platiť.
Východný okres Liptovskej stolice bol najrozsiahlejší a najľudnatejší. V mestečkách a dedinách roku 1742 zdanili až 490 fajčiarov.

Súpis fajčiarov v západnom okrese z roku 174445
Roku 1744 bola v Liptove vyhlásená insurekcia (vojenská pohotovosť) a pri tejto príležitosti mimoriadne zdanili fajčiarov v celej stolici sumou 29 denárov. Získané finančné prostriedky sa použili na vystrojenie a vyzbrojenie insurgentov.
V súpise fajčiarov v západnom okrese sú na prvom mieste uvedené Stankovany, kde zdanili 13 obyvateľov, ktorí si obľúbili fajčenie.
V dedine Švošov (possessio Sossó) fajčili 3 obyvatelia, a to Ondrej Tokár starší, Ondrej Tokár mladší a Martin Tokár.
V Hubovej (Gombas) boli fajčiarmi Juraj Kuric, Juraj Hlina, Pavol Trnka, Matej Jaroš, Juraj Kurila, Ondrej Matula, Ján Bednárik a Ján Kuric.
V Ľubochni (possessio Huty Lubochnya) žili 3 fajčiari, Ondrej Krška, Ján Slama a Ondrej Poliak, ktorí pracovali v železiarskom podniku v Ľubochnianskej doline.
Komjatná bola dosť veľkou dedinou a v roku 1744 tu zdanili 15 fajčiarov. Fajčenie bolo dosť rozšírené v Liskovej, keďže tu zaevidovali tiež 15 fajčiarov. Naproti tomu v Malej Štiavnici (Kiss Sellymecz) sa našli iba 2 fajčiari, Matej Pažitka a Ondrej Oravec.
V Lúčkach si tabak obľúbili Juraj Pecho, Ján Hrbčak, Ondrej Pšenko, Matej Strnisko, Šimon Pšenko a Matej Dubovec.
Vo Vlaškách (Kiss Olaszi) fajčili iba Michal Stankovanský a Pavol Stankovansky.
Vo Veľkej Štiavnici (Nagy Sellymecz) zdanili 6 fajčiarov. Boli to Martin Šmochot, Ján Bernát, Štefan Slanica, Juraj Jelšovka, Martin Bartoš a Ján Sziczen.
V osade Vrbie zistili 3 fajčiarov. Boli to Ján Ondruška, Juraj Kluka a Matej Bruncko.
Obec Likavka, ktorá patrila Likavskému panstvu vykazuje v roku 1744 13 fajčiarov.
V dedine Svätá Mara fajčili Martin Kačnik, Matej Kuna, Pavol Becko, Ondrej Chucha a Juraj Dlaňa.
V Bešeňovej to boli Michal Slinka, Šimon Baran, Martin Poliak, Martin Žiak a Tomáš Chraštiel.
V Liptovskej Teplej, kde boli zemepáni Dvornikovičovci, zistili 11 fajčiarov.
K fajčeniu v Ivachnovej sa prihlásili Ondrej Labaj, Matej Slotka a Ján Goras.
V Turíku zaevidovali 5 obyvateľov, ktorí fajčili.
V Černovej, ktorá bola poddanskou obcou Ružomberka, fajčili Matej Sliačan, Matej Urban, Michal Janči a Ondrej Gajdoš.
Ondrej Hatala, Jakub Mráz, Ondrej Mokoš, Ján Bukový a Ján Mikuš žili v Hrboltovej46 a boli zdanení ako fajčiari.
Liptovské Sliače sú označené ako mestečko (oppidum Trium Szlecs). Fajčilo tu 16 osôb.
Biely Potok pri Ružomberku vykazuje až 12 fajčiarov.
Vlkolinec bol poddanskou obcou Ružomberka. Ako fajčiari sú v súpise uvedení Pavol Sabucha, Ondrej Hajduch, Ondrej Chaban a Ján Kuský.
V Liptovskej Lúžnej zdanili 9 fajčiarov, Ludrovej 6, Martinčeku tiež 6, v Potoku to bol Ján Mráz starší, Ján Mráz mladší a Juraj Chytrý.
Napodiv málo obyvateľov prepadlo fajčeniu v Ružomberku, ktorý bol najväčším mestečkom v Liptove. Zdanili tu len 22 fajčiarov.
V Liptovskej Osade bolo 13 fajčiarov, v Revúcach 10.
V západnom okrese Liptovskej stolice zdanili roku 1744 celkove 252 fajčiarov.

Súpis fajčiarov v severnom okrese z roku 174447
V severnom okrese Liptovskej stolice je v súpise fajčiarov z roku 1744 na prvom mieste uvedený Bobrovec (Nagy Bobrocz). Stolica tu vybrala od 17 fajčiarov 4 zlaté a 50 denárov.
V Bobrovčeku zaevidovali 3 fajčiarov. Boli to Adam Adamovie, Adam Chaban a Ondrej Kalina.
Vo Svätom Ondreji ako fajčiari sú uvedení Juraj Hrnčiar, Pavol Hrnčiarik, Jakub Mešter, Ján Grenko a Ján Sabel.
V Jalovci fajčili Martin Baláž a Ján Chrapa.
V Liptovskom Trnovci fajčilo 19 obyvateľov, medzi nimi bližšie neoznačený krčmár (oenopola). Na daniach spolu odviedli 4 zlaté a 75 denárov.
V dedine Beňušovce (Benyushaza) sú ako fajčiari evidovaní sluha Matej Ondrus a Ján Pastier.
V Beharovciach žil jediný fajčiar. Bol ním Ján Šipka.
V Dlhej Lúke fajčili mlynár Ján Šimiček, Pavol Kováčik, Ján Harich, Ján
Dudiak.
V Nižných Matiašovciach bol fajčiarom iba mlynár Ján Gregor, vo Vyšných Matiašovciach Matej Mišovie, Pavol Matejovie a druhý mlynár.
V Kvačanoch fajčili Michal Horník, Adam Zvada, Tomáš Tkáč, Ján Tkáčik a Ján Pelach.
V Hutách narátali 7 fajčiarov, vo Veľkom Borovom to boli Michal Valigora, Juraj Lajčiak, Juraj Chovanec, Michal Odlevák, Ján Purdela, Ján Sarek, Ondrej Čongliak. V Malom Borovom (Sviniarky) fajčiarskej vášni prepadli 3 obyvatelia.
V Hliníku fajčil iba Pavol Straka, v časti Prosieka, ktorá patrila Kubíniovcom, fajčili 5 obyvatelia, medzi nimi voliar. V časti obce, ktorá prináležala Jób-Fančaliovcom, holdovali fajčeniu 4 ľudia, medzi nimi mlynár a želiar, ktorý bol farským poddaným.
V Ižipovciach fajčili 2 obyvatelia, vo Svätej Anne tiež 2, a to Juraj Lovich a Juraj Kostolný, v Jánošovciach 2, a to Matej Delaj a Juraj Lovich, v Bukovine Juraj Hrnčiar, Ondrej Gajdoš a mlynár Droppa, v Nežitovciach Matej Kuna a Pavol Kuna, v Parížovciach Matej Stečko a sluha Martina Petrovie. V Bobrovníku zdanili 4 fajčiarov, Liptovskej Sielnici 9, Pavlovej Vsi 3 a Ráztokách 4 obyvateľov.
Do domácej pokladnice Liptovskej stolice prišlo v roku 1744 vyše 55 zlatých ako mimoriadna daň za fajčenie.

Súpis fajčiarov v južnom okrese z roku 174448
V roku 1744 podľa rozhodnutia Liptovskej stolice zdanili každú fajku a fajčiara aj v južnom okrese. Mimoriadna daň 25 denárov od fajky išla aj z tohto teritória na stoličné bandérium, ktoré odchádzalo na určené stanovište.
V súpise sa na prvom mieste uvádza Palúdzka, kde fajčilo 24 osôb, medzi nimi farbiar, mlynár, tkáč, ich tovariši a voliar. Dedina prispela sumou 6 zlatých na insurekciu.
V Demänovej fajčil Ján Kubáň, ktorý bol pastierom, ďalej Martin Stano, Matej Hudec, Ján Školka, mlynár Ján Droppa, Juraj Droppa a Ján Vlček. Fajčiari odviedli taxu 1 zlatý a 75 denárov.
Bodice49 prispeli na insurekciu fajčiarskou daňou vo výške 2 zlaté a 25 denárov. Zdanených bolo 9 fajok.
V Pavčinej Lehote fajčili Pavol Bohurád, Pavol Staroň a Ján Kranka, v Andiciach Martin Baďo, Ondrej Štetina a iní, celkove tu bolo 5 fajčiarov, ktorí odviedli daň 1 zlatý a 25 denárov.
Vo Svätom Kríži uvalili daň na 7 fajok vo výške 1 zlatý a 75 denárov. Fajčiarom bol mlynár Matej Droppa, Juraj Debis aliter Kušnier, Juraj Rajtuch, Ján Liška, Matej Čižmár, Juraj Mičuda a Juraj Repa.
V obci Fiačice boli iba 3 fajčiari, Ján Sokol, Ján Mliečik a Ondrej Krčula, v Lazišti len 2.
V Dúbrave to boli Ján Mráz, Ján Sedemček, Ondrej Kalo, Matej Sirota a Matej
Mlynár.
V Liptovských Kľačanoch zaevidovali ako fajčiarov Jána Lekeša, Jána Lekeša staršieho, Jána Blšku, mlynára Ondreja Bieleného a jeho tovariša.
V Zemianskej a Kráľovskej Ľubeli fajčilo celkove 11 ľudí, medzi nimi Juraj Budvesel, Martin Holbus aliter Krajči a Pavol Buza aliter Ferjac.
V Nižnom Malatíne50 fajčilo 8 obyvateľov, medzi nimi mlynár Matej Droppa. Partizánska Ľupča bola ľudnaté mestečko, fajčilo tu však iba 24 ľudí. Do súpisu
zaradili i kurialistov (zemanov), ktorých bolo 5.
V dedine Krmeš to boli Juraj Hlavatý a Ján Hlavatý. 48
V Sokolčiach51 fajčili Pavol Kordoš, Matej Kolárovie, Ján Janovie, Juraj Mišovie, Ján Piroch, Ján Kolárovie, Ján Grešovie a Matej Hatalovie.
V obci Vlachy (Nagy Olaszy) žilo 5 fajčiarov, v Dechtároch zasa 8.
V Galovanoch mená fajčiarov nie sú v súpise uvedené, zdanili tu 2 fajky. V Paludzi52 fajčili Ján Dorota, Pavol Vlha, Adam Miškovie, Matej Kubek a Juraj Kaplan.
V severnom okrese Liptovskej stolice zdanili celkove 143 fajčiarov, ktorí odviedli na mimoriadnej dani do domácej pokladnice 35 zlatých a 75 denárov.

SUMMARY

THE EARLIEST REGISTERS OF SMOKERS IN LIPTOV
COUNTY, 1734 – 1744

The earliest preserved list, from 1734, covers the eastern and northern districts and records 177 smokers in the northern district. It identifies inhabitants by name and settlement and, in several cases, by occupation or status, including millers, innkeepers, servants, shepherds, craftsmen, forest guards and field guards. The 1735 county-wide conscription, authenticated at the county congregation in Liptovský Mikuláš by the notary Juraj Matiašovský, registered 432 smokers and yielded 216 florins and 50 denarii for the county treasury. The annual tax was usually 50 denarii per smoker, a considerable sum in the 1730s.
The later conscriptions from 1742 and 1744 show continuity and change. In 1742 the eastern district contained 490 taxed smokers, while the northern district had 169. The records also note reduced taxes, exemptions caused by poverty, illness or old age, and cases of concealed smoking. In 1744 smokers were taxed extraordinarily in connection with the county insurrection, and the proceeds were used to equip the insurgent militia. The western district then recorded 252 smokers; the northern and southern districts also contributed extraordinary levies.
These conscriptions are valuable not only as evidence of tobacco consumption but also as administrative and social sources. They illuminate the fiscal practice of Liptov County, the distribution of smokers across market towns, villages and curial settlements, and the presence of occupational groups among taxpayers. They also provide material for microhistorical research into names, local communities, social differentiation and everyday habits in early modern northern Hungary.

  1. Nepublikovaný rukopis (strojopis) nájdený v písomnostiach PhDr. Petra Viteka na jeho návrh a spolu s ním na vydanie pripravili PhDr. Mária Weinbergerová a PhDr. Miroslav Martinický, PhD. ↩︎
  2. Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči (ďalej len ŠA ZA), fond (ďalej len f.) Liptovská župa I., kongregačné spisy (ďalej len LiŽ), inventárne číslo (ďalej len inv. č.) 202, archívna škatuľa (ďalej len a. š.) 37, rok 1734: Conscriptio tabacae fumigatorum processus septemtrionalis in locis curialibus quam portalibus. ↩︎
  3. Mestečká Bobrovec, Liptovský Trnovec a Liptovská Sielnica patrili pod správu Likavského panstva. ↩︎
  4. Kvačany patrili do majetkového komplexu šľachtického rodu Dvornikovičovcov. ↩︎
  5. V roku 1924 sa Vyšné a Nižné Matiašovce zlúčili do jednej obce s názvom Liptovské Matiašovce. ↩︎
  6. Pôvodne kuriálna obec Dlhá Lúka je od roku 1960 súčasťou obce Kvačany. ↩︎
  7. Obec Brnice je od roku 1924 súčasťou obce Liptovská Sielnica. ↩︎
  8. Obec Tvarožná sa niekedy po roku 1913 stala súčasťou Bobrovníka. ↩︎
  9. Parížovce zanikli následkom výstavby vodnej nádrže Liptovská Mara (1965 – 1975). ↩︎
  10. Dnes Liptovská Anna. ↩︎
  11. Kuriálna obec Dušany sa niekedy po roku 1808 pričlenila ku obci Bukovina. ↩︎
  12. Obec Jánošovce sa po roku 1913 stala súčasťou obce Bukovina. ↩︎
  13. Obce Vyšné a Nižné Ráztoky sa spojili po roku 1913 do jednej obce Ráztoky – obec zanikla v rámci výstavby vodnej nádrže Liptovská Mara. ↩︎
  14. ŠA ZA, f. LiŽ, inv. č. 516, a. š. 485, rok 1742: Conscriptio tabacam fumigantium et … Processus septemtrionalis. ↩︎
  15. Nežitovce sa po roku 1882 pričlenili k obci Bobrovník. ↩︎
  16. Obec Hliník sa po roku 1808 pričlenila k obci Bobrovník. ↩︎
  17. Ižipovce boli v rokoch 1976 – 1992 súčasťou Liptovskej Sielnice, dnes sú opäť samostatnou obcou. ↩︎
  18. Obce Nižný a Vyšný Zádiel sa po roku 1877 zlúčili do jednej obce s názvom Zádiel, po roku 1882 sa Zádiel stal súčasťou obce Prosiek. ↩︎
  19. Osada Novoť bola po roku 1882 pričlenená k obci Malé Borové. ↩︎
  20. Obec Jóbova Ráztoka bola po roku 1808 pričlenená k obci Veľké Borové. ↩︎
  21. Beňušovce sú od roku 1971 súčasťou obce Liptovský Trnovec. ↩︎
  22. ŠA ZA, f. LiŽ, inv. č. 511, a. š. 484. ↩︎
  23. Súpis bol podľa poznámky predložený a revidovaný počas revízie (censura rationum) ročného vyúčtovania domácej pokladnice Liptovskej stolice 19. apríla 1736. ↩︎
  24. Vrbica je od roku 1923 súčasťou Liptovského Mikuláša. ↩︎
  25. Vrbický Hušták sa niekedy po roku 1882 pričlenili ku Vrbici a od roku 1923 je spolu s Vrbicou súčasťou Liptovského Mikuláša. ↩︎
  26. Andice sa po roku 1920 pričlenili k obci Benice a od roku 1976 sa Benice pričlenili ku Liptovskému Mikulášu. ↩︎
  27. Dnes súčasť obce Svätý Kríž. ↩︎
  28. Dnes súčasť obce Svätý Kríž. ↩︎
  29. Obec Fiačice sa v roku 1924 pričlenila ku obci Gôtovany. ↩︎
  30. Lazisko (tiež Lazište), dnes súčasť obce Svätý Kríž. ↩︎
  31. Dechtáre (pôvodne Vyšné a Nižné Dechtáre) zanikli pri výstavbe vodnej nádrže Liptovská Mara. ↩︎
  32. Krmeš je od roku 1924 súčasťou obce Vlachy. ↩︎
  33. Dnes Partizánska Ľupča. ↩︎
  34. Kráľovská a Zemianska Ľubeľa sa v roku 1924 zlúčili do jednej obce s názvom Ľubeľa. ↩︎
  35. Dedina Vŕbie zanikla pri výstavbe vodného diela Liptovská Mara a zvyšok chotára bol pričlenený k obci Vlachy. ↩︎
  36. Štiavnička (Kis Szelmécz). ↩︎
  37. Liptovská Štiavnica (Nagy Szelmécz). ↩︎
  38. „Villa Ludrova“ (tiež Parasztludrova), do roku 1953 súčasť Ružomberka, od roku 1953 sa obce Zemianska Ludrová a Sedliacka Ludrová zlúčili do jednej obce Ludrová. ↩︎
  39. Po roku 1882 sa obce Vyšná, Prostredná a Nižná Revúca zlúčili do spoločnej obce s maďarským názvom „Háromrevucza“, od roku 1927 Liptovské Revúce. ↩︎
  40. Dnes Liptovský Michal. ↩︎
  41. Neskôr Liptovská Mara, obec napokon zanikla pri výstavbe vodného diela Liptovská Mara. ↩︎
  42. ŠA ZA, f. LiŽ, inv. č. 516, a. š. 485, rok 1742: Conscriptio processus orientalis tabacariorum. ↩︎
  43. Dnes Liptovský Peter. ↩︎
  44. Obec Vitálišovce sa v roku 1924 pričlenila k obci Okoličné, ktorá sa v roku 1971 stala súčasťou Liptovského Mikuláša. ↩︎
  45. ŠA ZA, f. LiŽ, inv. č. 518, a. š. 485: Conscriptio fumigatorum tabacae in processu occidentali. ↩︎
  46. Hrboltová je od roku 1976 súčasťou mesta Ružomberok. ↩︎
  47. ŠA ZA, f. LiŽ, inv. č. 518, a. š. 485: Conscriptio dohanam fumigantes in processu septentrionali. ↩︎
  48. ŠA ZA, f. LiŽ, inv. č. 518, a. š. 485: Conscriptio tabacam fumigantium pro extraordinaria necessitate expeditionis utpote banderii. ↩︎
  49. Bodice sa v roku 1976 pričlenili ku Liptovskému Mikulášu. ↩︎
  50. Po roku 1882 sa Vyšný, Prostredný a Nižný Malatín zlúčili do jednej obce s názvom Tri Malatíny, od roku 1927 Malatíny. ↩︎

Citácia:
CHURÝ, Slavko. Najstaršie súpisy fajčiarov Liptovskej stolice z rokov 1734 – 1744. In Archívny almanach, Vol. VIII, 2026, No. 1, p. 75-90.