BERNÁTOVÁ, Lenka – FEJEŠOVÁ, Mária (eds.). Zborník Spoločnosti slovenských archivárov 2023. Bratislava: Spoločnosť slovenských archivárov, 2025, 325 s.

Ostatný Zborník Spoločnosti slovenských archivárov 2023 prináša čitateľom vo svojej prvej časti príspevky z XXVI. archívnych dní, ktoré sa konali v Považskej Bystrici a boli venované vodným dielam na Slovensku a ich stopám v archívnych dokumentoch. Druhá časť zborníka obsahuje príspevky z VIII. seminára z Cyklu osobnosti slovenského archívnictva, ktorý sa uskutočnil pri príležitosti nedožitých 90. narodenín modranského archivára Jána Dubovského.
V prvej časti zborníka sa nachádza spolu 12 príspevkov, prezentovaných na spomínaných archívnych dňoch. Emília Bednárová sa v úvode svojho textu stručne venovala histórii výstavby vodných diel na Slovensku, pričom prvá priehrada na našom území bola Veľká vodárenská, postavená v roku 1510. Po štatistickom prehľade počtu vodných nádrží na Slovensku a ozrejmení ich základných funkcií sa autorka zamerala na výstavbu vodných diel v jednotlivých desaťročiach 20. storočia, pričom zároveň zhodnotila prínos vybraných stavieb. Podľa autorky je iracionálne predpokladať, že bez rozhodujúcich vodohospodárskych opatrení možno predchádzať problémom s vodou.
Na prítomnosť informácií o vodných dielach vo fondoch Archívu mesta Bratislavy zameral svoju pozornosť Miroslav Baranek. Z fondov, ktoré archív spravuje, obsahuje informácie k skúmanej problematike fond Magistrát mesta Bratislavy, v ktorého spisovom materiáli sa od polovice 18. storočia nachádzajú stavebné plány týkajúce sa vodných diel na území mesta, prevažne plány regulácie Dunaja alebo výstavby hrádzí na území Mostovej nivy v dnešnej Petržalke. Významným prameňom sú aj zápisnice hospodárskej komisie mešťanostu či zápisnice z rokovaní mešťanostu, ktoré obsahujú údaje o mestských inžinieroch ako autoroch plánov vodných diel.
Archívne fondy a zbierky relevantné z hľadiska predmetnej témy v Archíve Pamiatkového úradu SR skúmala Nikola Danišová. Identifikovala pritom sedem vodných diel, pri výstavbe ktorých prišlo k zatopeniu priľahlých obcí a k zničeniu tam situovaných kultúrnych pamiatok. Na základe zachovaných dokumentov priblížila, ktoré pamiatky ostali uchránené, či už na svojom mieste alebo prevozom, a ktoré z nich boli zničené. Text by obohatili informácie o stave zachránených pamiatok v súčasnosti, ktoré však autorka až na výnimky nereflektuje.
Miroslav Martinický sa pokúsil na základe zachovaných donačných listín a metácií rekonštruovať tok Váhu od stredoveku do roku 1813, keďže rieka bola takmer vždy súčasťou darovaných majetkov. Vybraná oblasť Trenčianskej stolice bola často postihovaná záplavami, ktoré vplývali na tok rieky, zmeny spôsobovala i výstavba mlynov. Najstaršie cielené zásahy do toku rieky v skúmanom období datoval autor do obdobia po roku 1720, keď prišlo k odstraňovaniu skál z koryta rieky pri Púchove. Medzníkom pre autorov výskum bola povodeň v roku 1813, ktorá postihla celé povodie Váhu. Počas nej bola úplne zničená dedina Milochov a následne prišlo k jej presunu na pravý breh rieky.
Lukáš Repjak si za predmet svojho výskumu vybral vodné dielo Dolné Kočkovce – Ladce a jeho odraz v dokumentoch Krajinského úradu v Bratislave. Toto vodné dielo bolo postavené v rokoch 1932 – 1936 v rámci prvého stupňa Vážskej kaskády. Hlavným investorom stavby bol práve Krajinský úrad. Archívny fond tejto inštitúcie je uložený v Slovenskom národnom archíve. Autor priblížil organizačnú štruktúru úradu, oblasť jeho pôsobnosti, identifikoval časti fondu, v ktorých sa nachádzajú dokumenty k vybranej problematike a predstavil najdôležitejšie z nich.
Na jeho text plynule nadviazali Michal Bartal a Jana Kafúnová, ktorí priniesli prehľad relevantných fondov, rovnako uložených v Slovenskom národnom archíve, so zameraním na výstavbu Vážskej kaskády v rokoch 1945 – 1960. Ťažisko ich príspevku spočívalo v analýze troch archívnych fondov – Povereníctvo techniky, Správa vodného hospodárstva na Slovensku a Štátny ústav na projektovanie stavieb vodného hospodárstva – Hydroprojekt. Ich text, rovnako ako text Lukáša Repjaka, môže slúžiť ako pramenné východisko pre ďalšie bádanie.
František Chudják sa zaoberal otázkou, ako sa finančné ústavy podieľali na výstavbe vodných diel na Slovensku. Svoj príspevok členil chronologicky na obdobie do roku 1918, medzivojnové obdobie, obdobie rokov 1939 – 1945 a 1945 – 1989. Sledoval zapojenie sa slovenských peňažných ústavov do výstavby a financovania priemyselných podnikov, ako aj do postupnej elektrifikácie Slovenska (napr. poskytovaním úverov mestským elektrárňam), ktorú ovplyvňoval vládnuci politický režim. V rokoch 1945 – 1989 podliehala sústava elektrární a rozvodných sietí tzv. prvej etape znárodnenia, čo znamenalo priame byrokratické riadenie elektrárenských podnikov vládnymi orgánmi.
Mária Jurčová priblížila výstavbu vodného diela Liptovská Mara z pohľadu záchrany kultúrnych pamiatok. Ozrejmila prácu pamiatkarov, ktorí vypracovali viacero návrhov záchrany kultúrnych pamiatok v zátopovej oblasti. Po uskutočnení komplexného výskumu bolo navrhnutých niekoľko riešení záchrany – ponechať objekt na mieste, premiestniť objekt, dôležité architektonické časti objektov premiestniť do lapidária. Autorka sa venovala niekoľkým konkrétnym príkladom, pričom zaujímavý je prípad kaštieľa z Parížoviec, pri ktorom sa pristúpilo k vytvoreniu vedecky presnej kópie stavby, doplnenej originálnymi detailmi. Na Slovensku išlo o prvý príklad záchrany pamiatkového objektu vytvorením kópie.
Leonard Ambróz sa venoval okolnostiam vzniku prvého ornitologicky chráneného územia na Slovensku – prírodnej rezervácii Ostrov kormoránov pri Podunajských Biskupiciach. Priniesol informácie o jednotlivých fázach existencie rezervácie, o pôvode kormorána veľkého na tomto území, konfliktoch záujmov pri ochrane vodného vtáctva či postupnom znižovaní počtu kormoránov na ostrove a príčinách tohto javu. K zrušeniu rezervácie prišlo v roku 1983 a jej územie bolo postupne zaplavené vodami Hrušovskej zdrže, ktorá je súčasťou vodného diela Gabčíkovo.
Súčasťou programu archívnych dní v Považskej Bystrici bol aj workshop venovaný predarchívnej starostlivosti, na ktorom vystúpili Mária Munková, Veronika Nováková a Michal Bernát. Mária Munková definovala pojmy archívnictvo, predarchívna starostlivosť a správa registratúry a v týchto troch oblastiach vymedzila subjekt a objekt. Vyjadrila tiež názor, či majú predarchivári a správcovia registratúry spoločný cieľ, a to „záchranu archívneho dedičstva“ a čo je podstata ich činnosti. Veronika Nováková po-menovala a rozobrala štyri problémy v oblasti správy registratúry: 1. kto je pôvodca registratúry (chýba zákonom stanovený zoznam pôvodcov registratúr, z činnosti ktorých vznikajú dokumenty s trvalou hodnotou), 2. v oblasti vzdelávania je málo pozornosti venovanej vývoju správy záznamov a registratúrnych systémov, 3. problémy pri správe registratúry miest a obcí spojené so zmenami v kompetenciách, 4. nejednotnosť v terminológii. Michal Bernát sa venoval načrtnutiu odpovedí na otázky: aká je prax v súkromnom sektore pri správe záznamov, ako ju ovplyvňujú metódy a nástroje riadenia, aký vplyv majú nové formy riadenia spoločností na slovenské podnikateľské prostredie a k čomu môže viesť zmenšujúca sa úloha štátu (MV SR) v tejto oblasti?
Príspevky v druhej časti zborníka predstavujú život a dielo archivára Jána Milana Dubovského. Základné biografické údaje priniesla o ňom Veronika Nováková, ktorá sa zamerala na jeho pôsobenie v Krúžku historikov v Pezinku a na jeho prácu regionálneho historika cez predstavenie jeho publikačnej činnosti. Patrik Dubovský, syn Jána Milana, osvetlil okolnosti, ktoré viedli k otcovmu záujmu o cirkevné dejiny. Osobitne sa J. M. Dubovský v oblasti cirkevných dejín venoval téme perzekúcií cirkví po roku 1948 a túto tému určitý čas prednášal aj na Trnavskej univerzite. Štefan Hrivňák sa zaoberal aktivitami J. M. Dubovského v oblasti regionálnej sfragistiky. Dubovský bol v rokoch 1991 – 1997 spoluautorom šiestich nových erbov miest a obcí, pričom jeho vkladom bola heraldicko-sfragistická analýza, vypracovaná na základe archívneho výskumu. Autor príspevku sa bližšie sústredil na Častú a Pezinok a Dubovského návrhy ich erbov. Oliver Solga vyzdvihol spoluprácu J. M. Dubovského s mestom Pezinok. Dubovský bol významným popularizátorom histórie mesta. Pripravil viaceré publikácie súvisiace s dejinami, medzi ktorými má osobitný význam monografia z roku 1982, a spolupracoval s mestskými organizáciami a inštitúciami pri objasňovaní ich histórie. Osobné spomienky na J. M. Dubovského sú obsiahnuté v príspevkoch Juraja Turcsányiho, ktorý bol 27 rokov jeho kolegom, a Juraja Roháča, spomínajúceho na spoločné študijné pobyty v Ríme. Druhú časť zborníka uzatvárajú texty Marka Semeša, synovca J. M. Dubovského, o rodinnej genealógii Dubovských a bibliografia Dubovského prác od Márie Feješovej. Zborník obsahuje aj zoznam použitých zdrojov a informácie o autoroch.
Zborník SSA 2023 je dôkazom, že archívy obsahujú nespočetné množstvo dokumentov na rôznorodé témy, ktoré nám pomáhajú pochopiť cestu, ktorú prešla naša krajina do súčasnosti. Ukázalo sa to aj v prípade vodných diel. Jednotlivé príspevky odhalili, ako sa ľudia v minulosti vysporiadali so silou tohto živlu a aké dôsledky na prírodu či pamiatkový fond krajiny mali ich rozhodnutia pri výstavbe týchto objektov. A keďže archívy netvoria len budovy či dokumenty, ale takisto i ľudia, máme v zborníku možnosť zoznámiť sa s archivárom spod Malých Karpát, ktorý svoj život venoval budovaniu pezinského, resp. modranského archívu.

Ivana Červenková